Menu
Citát
Nie je možné, aby človek svojou mocou vykorenil hriech z koreňa; odporovať a odpor znášať, zraniť a byť raneným, to patrí tebe, ale vykoreniť – Bohu. Lebo keby si ty to mohol urobiť, načo by bol potrebný príchod Pána, lebo ako nemôže oko vidieť bez svetla, ani nemožno hovoriť bez jazyka, počúvať bez uší, chodiť bez nôh a pracovať bez rúk: tak taktiež nemôžeš byť bez Ježiša spasený, nemôžeš vojsť do Nebeského kráľovstva.
sv. Makar Egyptský, pustovník, +390
Gréckokatolícky magazín
Centrum pre rodinu Sigord
GMC BARKA - Juskova Voľa
Úvod > Arcibiskupstvo > História > Bula RS

 

BULA RELATA SEMPER

 

Bula Relata Semper

Prešovské biskupstvo bolo založené pápežom Piom VII.
dňa 22. 9. 1818 bulou Relata Semper.


    Bulou pápeža Pia VII. (1800-1823), danou v Ríme, v Bazilike Santa Maria Maggiore dňa 22. septembra 1818 bolo ustanovené nové, prešovské gréckokatolícke biskupstvo z mukačevského biskupstva.
    Bula sa dostala do historického povedomia pod názvom "Relata semper", čo možno voľne preložiť ako večný výnos (rozhodnutie navždy).
    Je príznačné, ba symbolické, že tento cirkevno-administratívny akt vzišiel práve od tohto pápeža, ktorý tak podstatne za svojho pontifikátu zvýšil vážnosť pápežského úradu, že sa s ním začalo spájať označenie budúcej nadnárodnej autority. Pius VII. sa narodil 14. apríla 1742 v Cesene v Emílii. V r. 1782 bol vymenovaný za biskupa tivolského a v r. 1785 bol povýšený na kardinála. V rokoch 1766-1781 bol o. i. profesorom teológie. Známym sa stal obnovením Spoločnosti Ježišovej, ale i svojim odporom k náboženskej ľahostajnosti, ktorá vtedy, okrem iného, pramenila najmä zo slobodomurárstva.
    Uvedenou bulou sa stotožnil s obdobným názorom a prosbou Františka I (1792-1835), cisára rakúskeho a apoštolského kráľa uhorského a českého, ktorý v zriadení nového biskupstva videl budúcu prospešnosť pre pravoverné náboženstvo a veriacich v tomto regióne.
    Aký bol mechanizmus vzniku prešovského biskupstva a aké dôsledky doniesla bula?
    Od mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, s ústretovým postojom a výslovným súhlasom vtedajšieho mukačevského biskupa Alexeja Povča bolo kánonicky oddelených 6 stolíc - Abov, Boršod, Gemer, Šariš, Spiš a Turňa a zo Zemplínskej stolice 5 dekanátov - humenský, hostovický, laborecký, stropkovský a vranovský. Spolu šlo vtedy o 193 farností s ich kostolmi a filiálkami. K tomuto základu boli pripojené i mužské a ženské kláštory gréckeho obradu v tomto regióne. Vtedy dávno slobodné kráľovské mesto Prešov bolo ozdobené v zmysle kánonických ustanovení a apoštolskou autoritou titulom "biskupské mesto".
    Pôvodný farský kostol, v tom čase nazývaný vikariátnym, bol povýšený na biskupskú katedrálu. K nemu bola pripojená stolica s biskupskou hodnosťou pre biskupa, odvtedy nazývaného prešovským, s biskupskými znakmi a privilégiami. Súčasne bolo ustanovené, že pre slušné ubytovanie prvého prešovského biskupa a jeho nástupcov sa prideľujú budovy pri katedrálnom chráme. Finančné prostriedky na opravy budov a ich zariadenie poskytol cisár s príkazom, aby sa stali biskupskou rezidenciou, čo pápež Pius VII. touto bulou potvrdil. Pre úplnosť treba doplniť, že pri biskupstve bola zriadená i kapitula. Pre prvého prešovského biskupa, ktorým sa stal Gregor Tarkovič a jeho nástupcov bola stanovená povinnosť vyznania viery, prvýkrát predpísaná pápežom Gregorom XIII (1572-1588).
    Názov buly je teda v zásade odvodený od jej podstatného ustanovenia, podľa ktorého je trvale platná a nezmeniteľná zo žiadneho dôvodu, čo platí i pre nástupcov Pia VII. na Petrovom stolci. Žiadny dôvod alebo príčina, hoci by bola i právna, zákonná, nemala viesť k zrušeniu, alebo zmene obsahu tejto buly. Ak by sa tak nebodaj stalo, mala byť ihneď uvedená do pôvodného stavu. Takto sa malo stať a dodržať počnúc druhým dňom po smrti Pia VII. a jeho nástupcov. Čokoľvek by sa z tejto listiny vybralo a nahradilo, toľkokrát sa listina musela vrátiť do pôvodného platného stavu. Ktokoľvek by inak listinu posudzoval a inak uplatňoval, než ako bola myslená, takéto akty musia sa zrušiť, zneplatniť.
    Celkom jednoznačná je záverečná klauzula buly, napísaná v tejto podobe: "...Teda vôbec nikomu sa nedovoľuje porušiť túto listinu o našom rozdelení, oddelení, vyznamenaní, zriadení, ustanovení, vyňatí, rozpojení, podriadení, delení, potvrdení, pripísaní, súhlase a postúpení svojvoľným dekrétom alebo odvolaním. Nedovoľuje sa nikomu proti tomu stavať svojou opovážlivosťou. Keby niekto prevzal na seba zodpovednosť za napadnutie, vystavuje sa nevôli všemohúceho Boha a sv. Petra a Pavla, jeho apoštolov".
    Je preto vidieť, aký ďalekosiahly význam bule prikladal samotný pápež Pius VII., ako mu záležalo na jej dodržiavaní, aký vzťah a zodpovednosť mal voči gréckokatolíkom.


~ JUDr. František Pavlovský ~
Rok milosrdenstva 2016
Dnes
25. máj 2016 (streda) Urban
Liturgické čítania:
Ap. zač. 87. (Rim 4, 13 – 25); Mt zač. 23. (7, 21 – 23) (radové)
Ap. zač. 176. (2 Kor 4, 6 – 15) Mt zač. 40. (11, 2 – 15) (Jánovi)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031 
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
902269 (36 %)
môže byť
813230 (32 %)
nepáči
816682 (32 %)
Hlasy: 2532181
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX