Grckokatolcke arcibiskupstvo Preov
Menu
Citt
Svt Pavol vo vetkch svojich listoch vzdva vaky za vetky dobrodenia sveta. Vzdvajme vaky aj my za svoje dobrodenia i za dobrodenia inch ud mal i vek.
sv. Jn Zlatosty
Facebook grkatpo
Grckokatolcka teologick fakulta
GMC BARKA - Juskova Voa
vod > Arcibiskupstvo > Histria > Preovsk biskupi > Jn Hirka > ivotopis

Biskup JN HIRKA

Mons. Jn Hirka - emeritn biskup     Mons. Dr.h.c. Jn Hirka pochdzal z ronckej rodiny. Narodil sa 16. novembra 1923 v Abranovciach, okres Preov. Do udovej koly chodil v Abranovciach od r. 1930. V rokoch 1936 - 44 tudoval na cirkevnom gymnziu v Preove.
    Po maturite, ktor bola 3. mja 1944 sa prihlsil do Grckokatolckeho kazskho seminra v Preove, kde bol aj prijat. Teolgiu zaal tudova na Grckokatolckej bohosloveckej vysokej kole v Preove. Po tyroch rokoch tdia ho preovsk biskup Pavol Peter Gojdi poslal na alie tdia do Prahy. Tam v jni 1949 dostal Absolutrium na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity.
    Niie svtenia ako aj subdiakont i diakont mu udelil o. biskup Pavol Peter Gojdi. Kazsk vysviacku vykonal Dr. Vasi Hopko, preovsk pomocn biskup da 31. jla 1949 v kaplnke preovskho kazskho seminra. Kazsk vysviacky v preovskej katedrle vtedajia ttna moc toti zakzala.
    Po vysviacke novokaz Jn Hirka dostal dekrt na biskupsk rad do funkcie koncipistu a zrove aj za vpomocnho duchovnho do utiny. Krajsk cirkevn tajomnk mu vak vpomoc v utine zakzal. Preto od februra 1950 dostal nov dekrt za kaplna do Preova popri prci koncipistu na biskupskom rade.
    V tom ase u boli na biskupskom rade ttni zmocnenci, ktor kontrolovali nvtevy i vetku potu a tak sa aj o. Jn Hirka dostal pod ttny dozor.
    Po likvidcii Grckokatolckej cirkvi da 28. aprla 1950, sa skrval a pokraoval tajne v pastoranej innosti. Popri tom pracoval ako pomocn robotnk na takch miestach, kde od neho nevyadovali pracovn povolenie.
    ttna tajn bezpenos ho vak vystopovala a da 22. oktbra 1952 bol zatknut. Vo vyetrovacej vzbe v Preove bol es mesiacov. Bolo to v obdob, ke aj vo vzniciach vldol stalinsk reim so vetkou krutosou.
    udov sd v Preove ho da 28. aprla 1953 odsdil na tri roky vzenia pre: "Trestn in marenia dozoru nad cirkvami a nboenskmi spolonosami poda 173 ods. 1 Trestnho zkona. Otec Hirka sa odvolal, ale aj napriek tomu ho po skonen sdneho pojednvania dopravili do vznice v Ilave. Tu bol vznen a do 4. jla 1953, ke ho na zklade amnestie prezidenta republiky Antonna Zpotockho prepustili na slobodu.
    Domov vak prs nemohol, lebo trest zkazu pobytu v koickom a preovskom kraji na dobu p rokov zostal v platnosti. Podarilo sa mu zamestna v Mostrni Brezno, ale ani tu ho ttna moc nenechala na pokoji. ttna tajn bezpenos ho sledovala, striehla na kad jeho krok a da 19. septembra 1955 bol znova zatknut. V tch doch zatkli viacerch grckokatolckych kazov i rehon sestry. Medzi zatknutmi bol aj o. Ivan Ljavinec, teraj prask emeritn biskup, kazi: Mikul Sigeti, Emil Zorvan st., Vladimr Molni, rehon sestra Nikolaja Mydlkov a al.
    Po iestich mesiacoch vyetrovacej vzby v Koiciach, ke mu hrozilo odsdenie za velezradu, bol eskortovan spolu s ostatnmi obvinenmi do Prahy na Pankrc, kde bol vo vyetrovacej vzbe alch es mesiacov.
    Sdny proces sa konal na Najvyom sde v Prahe, trval dev dn a da 4. septembra 1956 bol vynesen rozsudok. V om o. Jn Hirka dostal dva a pol roka vzenia za: "Nepriatesk zdruovanie proti republike." Hne po rozsudku bol deportovan do tbora ntench prc v Rtyn v Podkrkono, kde doloval uhlie v hlbinnej bani. Tto prca bola mimoriadne namhav a nebezpen. Pracovalo sa v nzkych slojoch a riziko banskho neastia bolo vemi vek. Aj o. Hirku zasypalo, ale podarilo sa ho zachrni. Na tele mu z toho doteraz zostali stopy. Za takchto podmienok tu o. Hirka pracoval a do 20. marca 1958, ie si odpykal cel uloen trest.
    Po prepusten z vkonu trestu sa nemohol vrti domov, lebo mal znovu p rokov zkaz pobytu v preovskom a koickom kraji. Uchdzal sa preto o zamestnanie v Mostrni Brezno, kde pracoval pred zatknutm, ale tam ho neprijali.
    Podarilo sa mu za pomoci dobrch ud njs zamestnanie v podbrezovskej nemocnici. Tu ho prijali za pomocnho robotnka a pozdnejie za kuria. Po uritom ase obas mohol aj asistova na operanej sle, lebo sa usiloval o tdium na zdravotnckej kole. Lene rady mu na toto tdium nedali doporuenie, lebo by vraj z neho nebol: "dobr socialistick inteligent."
    Poiadal preto zamestnvatea o monos vyui sa za elektrikra, ktorho nemocnica potrebovala. Po vyuen opravoval elektrick prstroje a zariadenia po nemocniciach i lekrskych ordincich od Banskej Bystrice a po erven Skalu.
    Po vypran trestu zkazu pobytu priiel v roku 1964 do nemocnice v Preove, kde zo zaiatku pracoval ako kuri a neskorie ako drbr a do roku 1968.
    Ke bola innos Grckokatolckej cirkvi v roku 1968 obnoven, stal sa sprvcom farnosti v Preove, potom okresnm dekanom a 20. decembra 1968 ho Svt Otec Pavol VI. vymenoval za ordinra - apotolskho administrtora preovskho biskupstva s prvami dieczneho biskupa. ttny shlas na vykonvanie tejto funkcie vak dostal a 2. aprla 1969. Menovanie za biskupa vak tt nepovolil.
    V tomto postaven a za neahkch okolnost spravoval otec ordinr Jn Hirka Grckokatolcku cirkev v celej eskoslovenskej republike. Ordinrit mal zo zaiatku iba vo svojom panelkovom dvojizbovom byte, kde bval aj s rodimi a a neskr na farskom rade v Preove. V tom ase biskupsk rezidencia ete nebola grckokatolkom vrten.
    Na pomoci mu bol otec biskup Dr. Vasi Hopko, ktor po akom vzen a ntenom pobyte v echch priiel do Preova v roku 1968 so znane podlomenm zdravm. Z rozhodnutia Svtej Stolice zostal naalej pomocnm biskupom a a do svojej smrti 23. jla 1976 vykonval biskupsk funkcie, ako kazsk vysviacky, posviacky chrmov a pod. Po jeho smrti kazsk vysviacky vykonvali biskupi z Juhoslvie.
    Ppe Pavol VI. ocenil innos o. ordinra Hirku a da 21.marca 1978 mu udelil hodnos ppeskho prelta.
    Vekou udalosou pre grckokatolcku cirkev bolo rozhodnutie Svtho Otca Jna Pavla II. ktor v roku 1988 povil utinsk baziliku - ptnick miesto grckokatolkov na Baziliku Minor. Tento akt vyhlsil otec ordinr na utinskej odpustovej slvnosti v auguste roku 1988 za dramatickch okolnost, lebo ttna moc sa tomu snaila zabrni vypnutm elektriny a rznymi almi prekkami.
    V takej atmosfre, vldnucej v naom tte spravoval otec ordinr miestnu cirkev a do udalost "Nenej revolcie" v novembri 1989. Pd totalitnho reimu priniesol vek zmeny aj pre grckokatolcku cirkev. Da 21. decembra 1989 Svt Otec Jn Pavol II. vymenoval Mons. Jna Hirku za preovskho sdelnho biskupa. Biskupsk konsekrciu prijal od Jeho Eminencie Mons. Jozefa kardinla Tomka v Preove da 17. februra 1990 za vekej asti biskupov z celho sveta, kazov i veriacich. Bol to vlastne prv biskup katolckej cirkvi, vymenovan a konsekrovan po pde totalitnho reimu v eskoslovensku.
    Nov situcia po novembri 1989 priniesla aj pre grckokatolcku cirkev nov monosti, ale aj nov starosti. Otec biskup preto v prvom rade zskaval pre prcu na biskupskom rade potrebnch odbornkov a spolu s nimi, kazmi ale hlavne s veriacimi sa dal do prce na povznesen pastoranej innosti, ale tie aj na obnove zdevastovanch sakrlnych objektov.
    Obnovil innos Grckokatolckej bohosloveckej fakulty i kazskho seminra. Ako Vek kancelr fakulty sa priinil o zskanie potrebnch uiteov ako aj o zvyovanie ich kvalifikcie. Bola to nron loha, lebo bol vek nedostatok kazov. Kazi tto potrebu pochopili a popri pastorcii sa pustili aj do tdia. Vsledky sa postupne dostavovali v zskan akademickch titulov i v zskan akreditcie na uebn odbory bohosloveckej fakulty.
    Postaral sa o rozsiahlu prestavbu budovy kazskho seminra, aby vyhovoval potrebm narastajceho potu kazskch povolan. Z jeho iniciatvy a aktivity bol opraven a dan do uvania cel komplex biskupskej rezidencie, kde v jednej asti dal umiestni bohosloveck fakultu.
    Zriadil Grckokatolcku diecznu charitu, ktor, ako sa ukazuje vyrstla na charitatvnu intitciu, uznvan nielen na Slovensku, ale aj v zahrani.
    Bol inicitorom a spoluzakladateom Festivalu grckokatolckych spevckych zborov, ktor nadobudol eurpsky vznam a aj za vekch finannch akosti sa pod jeho patrontom uskutonilo do roku 2002 jedens ronkov festivalu.
    Vekou udalosou v ivote otca biskupa i celej grckokatolckej cirkvi bola nvteva Svtho Otca 2. jla 1995 v Preove. Bol to akt uznania vernosti a utrpenia grckokatolkov poas prenasledovania cirkvi. Pobyt rmskeho ppea v Preove bol umocnen aj jeho nvtevou preovskej katedrly, kde sa Svt otec pomodlil pri telesnch ostatkoch biskupa Pavla Petra Gojdia.
    K vrcholu psobenia o. biskupa Jna Hirku na preovskom biskupskom stolci patr beatifikcia biskupa - muenka Pavla Petra Gojdia i rehonho kaza redemptoristu o. Metda Dominika Trku da 4. novembra 2001 v Rme. Svt Stolica ocenila osobu o. biskupa Hirku pri tomto blahoreen tm, e iados o blahoreenie vetkch smich Sluobnkov Boch ktor boli v ten de beatifikovan, predniesol Svtmu Otcovi aj v mene ich biskupov o. biskup Hirka a takisto v ich mene po vyhlsen za blahoslavench Svtmu Otcovi poakoval. Slvnos beatifikcie bola zaven da 17. novembra 2001 v Preove uloenm relikvi blahoslavenho biskupa - muenka Pavla Petra Gojdia v preovskej katedrle. Treba k tomu pripota aj faktick ukonenie procesu beatifikcie o. biskupa Vasia Hopka, po odbornej a teologickej strnke do decembra 2002. Na uzavretie procesu v roku 2003 zostali u iba procedurlne akty.
    Otec biskup mal vemi dobrch priateov aj v radoch predstaviteov inch cirkv a vemi rd sa zastoval na ekumenickch akcich. Osobitne mono spomen priatestvo s Jeho Blaenstvom Nikolajom, arcibiskupom - metropolitom pravoslvnej cirkvi, i s evanjelickmi biskupmi a.v.
    Za svoje postoje i innos dostal niekoko ocenen. Preovsk univerzita v Preove mu udelila estn doktort Dr. h.c., Minister kultry mu v r. 1998 udelil poctu biskupov Moyzesa a Kuzmnyho. Predseda vldy SR mu udelil v r. 1999 Rad Andreja Hlinku I. triedy. Prezident Slovenskej republiky pri desiatom vro samostatnosti Slovenska mu v r.2003 udelil Pribinov rad II. stupa. Okrem toho dostal aj niekoko alch ocenen od rznych intitcii ako naprklad od Svetovho kongresu Slovkov, Matice Slovenskej, Cyrilometodskej spolonosti at.
    Otec biskup ani po svojom odchode do emeritry da 10.12.2002 neprestal pracova a zaujma sa o dianie v cirkvi i v spolonosti. Aj naalej sa zastoval pastoranch slvnost, odbornch i slvnostnch akci rznych intitcii ako je bohosloveck fakulta, erven kr a pod. Naalej sa stretval s predstavitemi inch cirkv a zastoval sa na odbornch podujatiach. V poslednom ase kompletizoval materily pre vydanie svojich pamt zo ivota grckokatolckej cirkvi, ktor viedol dlhch 35 rokov. V roku 2013 Grckokatolcka teologick fakulta Preovskej univerzity vydala tieto pamti v monografii s nzvom "Pod ochranou Mrie. Pastier v slube Cirkvi." 

Biskup Jn Hirka zomrel vo tvrtok 10. aprla 2014 o 13:30, zaopatren sviatosami. Pn ivota a smrti ho k sebe povolal vo veku 90 rokov, v 65. roku kazstva a v 25. roku biskupskej sluby.
    Spracoval: o. Andrej Rusnk

Synoda 2021 - 2023
Dnes
29. janur 2023 (nedea) Gapar
Liturgick tania:
Kalendr
PonUtoStrtvPiaSobNed
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031 
Anketa
Pi sa Vm dizajn naej web-strnky?
vemi
1451902 (35 %)
me by
1329463 (32 %)
nepi
1345326 (33 %)
Hlasy: 4126691
TKKBS
Slovo
Rdio Lumen
TV LUX