Biskup Dr. Ján Vályi (1837-1911)

    Narodil sa 22. septembra 1837 v Ovéncselö v Sabolčskej župe v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po ukončení základného vzdelanie pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Debrecíne, Užhorode a vo Veľkom Varadíne. V roku 1857 začal študovať teológiu v Užhorode. Ako nadaný študent po jej absolvovaní pokračoval v štúdiu vo Viedni, ktoré ukončil v roku 1869 získaním doktorátu teológie. Kňazskú vysviacku prijal 26. októbra 1865 z rúk prešovského biskupa Jozefa Gaganca. Ján Vályi patril v tom čase do mukačevskej eparchie, nakoľko tam patrila terajšia Hajdudorožská eparchia. Svätil ho prešovský biskup preto, lebo mukačevský biskupský stolec nebol po smrti biskupa V. Popoviča (1864) obsadený. Dušpastiersku činnosť vykonával iba niekoľko mesiacov ako kaplán v Sátoraljaujhelyi. Po ukončení už spomínaných doktorandských štúdii bol v roku 1870 menovaný za prefekta v užhorodskom seminári a riaditeľa Ústavu pre kňazské siroty. Zároveň sa stal profesorom a prednášal cirkevné právo a dejiny. Svedomité plnenie povinnosti mu prinieslo odmenu v roku 1873, keď bol menovaný za radcu Svätej Stolice a o päť rokov sa stal mukačevským titulárnym kanonikom. V tejto hodnosti po smrti prešovského biskupa Dr. Mikuláša Tótha bol menovaný za jeho nástupcu dňom 11. októbra 1882. Biskupskú vysviacku prijal v Užhorode dňa 20. mája 1883 z rúk biskupa Jána Pásztélyiho.
    Ako prešovský biskup sa snažil spravovať zverený ľud Boží so všetkou horlivosťou a skromnosťou. Pokračoval v budovaní potrebných cirkevných štruktúr. V roku 1886 dokončil budovu seminára, ktorú započal stavať v roku 1880 jeho predchodca biskup Mikuláš Tóth.
    Prospešné boli jeho aktivity v oblasti školstva. Už rok po dostavaní budovy seminára zriadil komisiu, ktorá mala stať pri založení Učiteľského ústavu v Prešove. V roku 1888 sa započalo so samotnou stavbou budovy. Samotná výuka sa začala až v roku 1895 po vyriešení štátnej podpory na platy profesorov. Vedľa Učiteľskej akadémie zriadil biskup Vályi aj internát. Jeho zásluhou bola v Prešove otvorená aj prvá gréckokatolícka meštianska škola. Jeho veľkou túžbou bolo zriadiť dievčenský internát a sirotinec. Pre realizáciu týchto plánov z vlastných zdrojov utvoril základňu v hodnote 300 000,- korún.
    Veľkej pozornosti biskupa Dr. Jána Vályiho sa tešil katedrálny chrám. Pod jeho vedením sa uskutočnila jeho umelecká výzdoba, boli zakúpené dva zvony a pre prešovskú faru bol ustanovený farár, nakoľko dovtedy ju spravoval jeden zo sídelných kanonikov. Všemožne napomáhal aj ostatné farností a tak napríklad finančne pomohol dostavať aj terajší gréckokatolícky chrám v Košiciach.
    V jubilejnom roku 1900 biskup Vályi viedol púť gréckokatolíckych veriacich Maďarov do Ríma. Stal sa hovorcom ich centrálneho komitétu, ktorý žiadal Svätého Otca Leva XIII. o zavedenie maďarského jazyka do liturgie. Hoci sám miloval svoj národ a obrad bolo mu ťažko odolávať silným maďarizačným tlakom zvlášť po vydaní tzv. Apónyiho zákonov, ktoré predpisovali povinnosť vyučovania jazyka už na základných školách. V dôsledku značnej emigrácie do Spojených štátov, ktorá postihla začiatkom 20. storočia aj prešovskú eparchiu, biskup Vályi sa snažil napomôcť gréckokatolíckych veriacich v novom svete tým, že tam poslal niektorých kňazov ako misionárov.
    Ušľachtilé a dobré srdce biskupa dotĺklo dňa 19. novembra 1911 v Prešove. Pochovaný bol v krypte katedrálneho chrámu. Tento veľký biskup spravoval Prešovskú eparchiu 28 rokov. Bohatý je výpočet jeho aktivít: dobudovanie seminára, založenie Učiteľskej akadémie, internátu, starostlivosť o katedrálny chrám, podpora chudobných farnosti a sirôt. Predovšetkým veľkým prínosom pre našu cirkev bola popri horlivej dušpastierskej práci, jeho neustála podpora cirkevného školstva a tak aj pozdvihnutie úrovne učiteľov cirkevných škôl a samotného duchovenstva.