Biskup Jozef Gaganec (1843 - 1875)

    Rok po úmrtí Gregora Tarkoviča menoval pápež Gregor XVI. 2. augusta 1842 za prešovského biskupa dovtedajšieho kapitulárneho vikára Jozefa Gaganca. Narodil sa v rodine zamestnanca pohraničnej stráže na línii Dukla – Gorlice a bol pokrstený dňa 10. apríla 1793 vo Vyšnom Tvarožci pri Bardejove. Študoval v Bardejove (1801 – 1804), Sátoraljaújheli (1804 – 1809) a Levoči (1809 – 1810), kde ukončil gymnázium, filozofiu vo Veľkom Varadíne (1810 – 1812) a teológiu v Trnave (1812 – 1816). Biskup Samuel Vulkán ho 8. marca 1817 vo Veľkom Varadíne vysvätil za kňaza. Pôsobil v Ruských Pekľanoch, vo Viszlo a Gébelyikeresztúre. V tom čase ako ženatý kňaz ovdovel, pričom mu z tohto manželstva zostala dcéra Anna. V roku 1835 bol menovaný za prešovského kanonika a po smrti biskupa G. Tarkoviča bol zvolený za kapitulárneho vikára. Za biskupa ho vysvätil mukačevský biskup Bazil Popovič dňa 25. júna 1843 v cisárskej kaplnke vo Viedni v prítomnosti cisárskeho dvora. Ako kanonik a neskôr generálny vikár venoval veľkú pozornosť pastoračnej činnosti kňazov a zakladaniu farských škôl. Stal sa uznávaným odborníkom v otázkach výchovy. V roku 1845 zaviedol vylepšený spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami farnosti a údržby cirkevných budov. Dal prebudovať biskupskú rezidenciu a katedrálu prispôsobil potrebám východného obradu. V roku 1846 dal v katedrále postaviť nový ikonostas, ktorý ju zdobí dodnes. V tom istom roku sa postaral o vyplácanie kongruí – finančnej podpory pre kňazov od štátu. Priaznivo prijal novú rakúsko – uhorskú ústavu, v ktorej boli zohľadnené aj práva gréckokatolíkov – Rusínov. V roku 1850 založil kultúrno – národné bratstvo: Literaturnoje zavedenie. V roku 1856 vykonal kanonickú vizitáciu v oboch baziliánskych kláštoroch. Zriadil noviciát v Krásnom Brode. Plánoval postaviť kňazský seminár a internát pre chlapcov – alumneum. V roku 1862 na podnet národného buditeľa kanonika Alexandra Duchoviča založil Spolok sv. Jána Krstiteľa a predchodcu (Obščestvo sv. Joanna Krestiteľa predteči) a kúpil dom, kde bolo neskôr zriadené Alumneum. Tento spolok bol založený s úmyslom podporovať chudobných gréckokatolíckych študentov. Snažil sa o výchovu svetskej rusínskej inteligencie a podporoval vytvorenie – Obščestva sv. Vasilja Velikaho ( 1864 – 1902). Spolupracoval s Maticou Slovenskou, ktorej členom sa stal v pobočke šarišskej župe. Často sa stretával s Andrejom Radlinským a Jonášom Záborským. Zásluhy biskupa Gaganca na politickom, kultúrnom a náboženskom rozvoji ocenil aj cisár, ktorý mu udelil rád Františka Jozefa. V roku 1868 ho Svätý Otec Pius IX. menoval asistentom pápežského trónu. Zomrel po krátkej chorobe 22. decembra 1875 a zanechal po sebe pamiatku dobrého pastiera svojho ľudu.