UTINA
Najznmejm a najvznamnejm ptnickm miestom grckokatolkov na Slovensku je utina. Nachdza sa nealeko Preova. Do roku 1855 bola fililkou rozsiahlej hanigovskej farnosti, avak udalosti v roku 1851 dali podnet na zriadenie samostatnej farnosti. V sprve o utinskom zjaven sa spomna, e 19. augusta na sviatok Premenenia Pna, poda jlianskho kalendra, sa miestnej obyvateke Zuzane Feketovej zjavil sv. Mikul. Po opakovanch zjaveniach postavili na utinskej hrke kr. Na dkaz zjaven daroval sv. Mikul Zuzane marinsku ikonu, ktor mala da otcovi duchovnmu ako dar do budcej svtyne. O tchto udalostiach bola spsan zpisnica, ktor tunaj duchovn o. tefan Rojkovi poslal na grckokatolcky biskupsk rad do Preova. Nastalo dkladn vyetrovanie biskupskm radom a krajskm lekrskym kolgiom. Vyetrovanm sa zistilo, e obsah zjaven sa v niom neprotire vierounm a mravnm zsadm katolckej Cirkvi, preto boli jeho vsledky vyetrovania poslan do Rma na prslun kongregciu. Tto ich schvlila a 24. mja 1855 Svt Otec Pius IX. vydal dekrt, v ktorom s zapsan vetky odpustky, ktor mono v utine zska.

V rokoch 1878-1930 boli tu postaven viacer kaplnky Uspenia Presvtej Bohorodiky, sv. Anny, sv. Kra a sv. Mikula. Zzran uzdravenia z prvch rokov po zjaven s zaznamenan v zpisnici uloenej vo vatiknskych archvoch. V roku 1988 bol Chrm Zosnutia Presvtej Bohorodiky poven ppeom Jnom Pavlom II. na Baziliku Minor. V roku 2004 sa tu uskutonila u stopdesiata grckokatolcka p. Od roku 2007 sa p kon v tretiu augustov nedeu. V roku 2009 za asti arcibiskupa Cyrila Vasia SJ, sekretra Kongregcie pre vchodn cirkvi a alch arcibiskupov a biskupov bola Bazilika Minor po obnoven a rozren o dve bon lode slvnostne posvten.