ĽUTINA

Najznámejším a najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku je Ľutina. Nachádza sa neďaleko Prešova. Do roku 1855 bola filiálkou rozsiahlej hanigovskej farnosti, avšak udalosti v roku 1851 dali podnet na zriadenie samostatnej farnosti. V správe o ľutinskom zjavení sa spomína, že 19. augusta na sviatok Premenenia Pána, podľa júlianského kalendára, sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketovej zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili na Ľutinskej hôrke kríž. Na dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorá mala dať otcovi duchovnému ako dar do budúcej svätyne. O týchto udalostiach bola spísaná zápisnica, ktorú tunajší duchovný o. Štefan Rojkovič poslal na gréckokatolícky biskupský úrad do Prešova. Nastalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Vyšetrovaním sa zistilo, že obsah zjavení sa v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám katolíckej Cirkvi, preto boli jeho výsledky vyšetrovania poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu. Táto ich schválila a 24. mája 1855 Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, v ktorom sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno v Ľutine získať.

  V rokoch 1878-1930 boli tu postavené viaceré kaplnky – Uspenia Presvätej Bohorodičky, sv. Anny, sv. Kríža a sv. Mikuláša. Zázračné uzdravenia z prvých rokov po zjavení sú zaznamenané v zápisnici uloženej vo vatikánskych archívoch. V roku 1988 bol Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku Minor. V roku 2004 sa tu uskutočnila už stopäťdesiata gréckokatolícka púť. Od roku 2007 sa púť koná v tretiu augustovú nedeľu. V roku 2009 za účasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi a ďalších arcibiskupov a biskupov bola Bazilika Minor po obnovení a rozšírení o dve bočné lode slávnostne posvätená.