Vikár Dr. Mikuláš Russnák (1918 – 1927)

    Narodil sa 30. apríla 1878 v Sopkovciach v Zemplínskej župe v kňazskej rodine. Po skončení stredoškolských štúdií ho biskup Vályi poslal do centrálneho seminára v Budapešti. Kňazskú vysviacku prijal 26. augusta 1900 a 30. apríla 1901 bol promovaný na doktora teológie. Po krátkom pôsobení v pastorácii ho v roku 1902 biskup Vályi vymenoval za vicerektora prešovského seminára. Biskup Novák ho v roku 1918 vymenoval za generálneho vikára a v tejto funkcii pôsobil až do roku 1927. Popri svojich povinnostiach v seminári a v správe diecézy sa venoval vedeckej činnosti, je autorom mnohých teologických prác: Učebnice cirkevno – slovanského jazyka, obsiahlej práce – Epiklézis, latinsky De processione Spiritus Santcty a Filioque, Purgatórium, O pervenstve Rímskaho prestola. Jeho práce vychádzali aj v mnohých svetových jazykoch. Univerzita v Budapešti ho roku 1914 menovala kolegiálnym profesorom. Súčasne bol sídelným biskupom menovaný za profesora dogmatiky a v tej funkcii pôsobil v Prešove do roku 1936, kedy sa stal profesorom bohosloveckej fakulty v Bratislave a v jednom volebnom období aj jej dekanom. Za svoje zásluhy bol vyznamenaný mnohými cirkevnými hodnosťami. V ťažkých rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi bol internovaný a žil utiahnuto v kňazských domovoch, ktoré slúžili ako koncentračné tábory pre rehoľníkov a kňazov. Zomrel v roku 1954 v Bratislave.