Grckokatolcke arcibiskupstvo Preov
Menu
Citt
o pome pst tela, ke dua je naplnen tiscorakm zlom.
sv. Bazil Vek
Facebook grkatpo
GMC BARKA - Juskova Voa
Grckokatolcka teologick fakulta
vod > Arcibiskupstvo > Histria > Nai blahoslaven > Pavol Peter Gojdi

Blahoslaven Pavol Peter Gojdi OSBM, biskup-muenk (1888-1960)

Blahoslaven biskup Pavol Peter Gojdi, OSBMBiskup Pavol Gojdi OSBM sa narodil 17. jla 1888 v Ruskch Pekanoch, nealeko Preovav rodine grckokatolckeho kaza tefana Gojdia a matky Anny, rod. Gerberyovej. Pri krste dostal meno Peter.
 
Zkladn vzdelanie nadobudol v Cigeke, neskr v Bardejove a v Preove. Po zskan zkladnho vzdelania v tdiu pokraoval na gymnziu v Preove, ktor ukonil maturitou v roku 1907. Poujc Bo hlas, ktor ho volal ku kazstvu nastpil na tdium teolgie v Preove. Nakoko dosahoval vynikajce vsledky bol poslan po roku na alie tdia do Budapeti. Aj tu sa snail popri tdiu vies hlbok duchovn ivot. U tu v seminri dostal ako bohoslovec od svojho piritula usmernenie do ivota: ivot nie je ak, ale vemi vny, ktor sa stalo preho akousi smernicou sprevdzajcou ho celm ivotom. Po skonen tdia bol da 27. augusta 1911 v Preove vysvten za kaza preovskm biskupom Dr. Jnom Vlyim. Hne druh de slil v Cigeke primin sv. liturgiu. Po vysviacke krtky as psobil ako kapln pri svojom otcovi. Po roku bol vymenovan za prefekta eparchilneho interntu a sasne aj katechtom na metianskej kole. Nsledne sa stal protokolistom a archivrom na biskupskom rade a taktie bol ako kapln poveren duchovnou sprvou veriacich v Sabinove. V roku 1919 sa stal riaditeom biskupskej kancelrie.
 
Na vek prekvapenie vetkch v roku 1922 da 20. jla vstpil do Rdu sv. Bazila Vekho na erneej Hore pri Mukaeve a nsledne po oblieke prijal meno Pavol. Stalo sa tak pre jeho skromnos, pokoru, tbu i v askze a tak sli Pnu Bohu. Boia va vak bola in a t ho predurila na vysok dupastiersku lohu v slube biskupa. Da 14. septembra 1926 bol menovan za apotolskho administrtora preovskej eparchie. Pri svojej intalcii za administrtora ohlsil program svojho apotoltu: S pomocou Boou chcem by otcom sirt, pomocnkom chudobnch a teiteom zarmtench.
 
Prvm radnm aktom novovymenovanho administrtora preovskej eparchie Pavla Gojdia bolo podpsanie pastierskeho listu z prleitosti 1100. vroia narodenia sv. Cyrila, slovanskho apotola. Okrem podpisov biskupa mukaevskho Petra Gebeja, krievackho biskupa Dionza Nyradiho je tam aj podpis biskupa Gojdia. Dtum: de sv. Mikula v roku 1926. Tak zana svoju innos v duchu slovanskch apotolov. To ho charakterizuje aj ako biskupa. Vdy vern Rmu, tak ako slovansk apotoli, bol Slovanom a vemi miloval svoj vchodn obrad.
 
Krtko na to bol da 7. marca 1927 ustanoven za biskupa s titulom harpask /Ecclasiae Harpasenae Mal zia/. Konsekrovan na biskupa bol v chrme sv. Klimenta v Rme da 25. marca 1927 na sviatok Zvestovania Panny Mrie. Biskupmi svtitemi boli biskup krievack Dionz Nyradi, biskup pemyslevsk Jozaft Kocylovskyj a biskup z Philadelfie USA Konstantin Bohaevskyj.
 
Po biskupskej vysviacke otec Pavol navtvil chrm sv. Petra v Rme, kde sa pomodlil na jeho hrobe. Da 29. marca 1927 spolu s otcom biskupom Nyradim boli prijat na osobnej audiencii Svtm Otcom Piom XI. . Ppe daroval otcovi biskupovi Pavlovi zlat kr, ktor mu podval so slovami: Tento kr je iba slabm symbolom tch vekch krov, ktor na teba zole Pn Boh, mj synu, v Tvojej biskupskej slube.
 
Na svoju apotolsk cestu si zvolil biskupsk heslo tohto znenia: Boh je lska, milujme ho!
Ako biskup sa zaslil o povznesenie duchovnho ivota kazov a veriacich. Vemi mu zlealo na sprvnom slven bohosluieb a dodriavan cirkevnch sviatkov. V dsledku novch pomerov zriaoval nov farnost ako napr. v Prahe, Bratislave, Levoi a inde. Vaka jeho usilovnosti bol postaven v Preove sirotinec, ktor zveril sestrm Sluobniciam. Vrazn boli jeho aktivity v oblasti kolstva, o dokumentovalo zaloenie Grckokatolckeho gymnzia v Preove v roku 1936. Podporoval aj uitesk akadmiu, seminr, internty a podobne. Vemone sa staral o vydvanie duchovnej literatry, o sa prejavilo vychdzanm asopisu Blahovistnik, alej Da prijdet carstvije Tvoje a rznych modlitebnch a kninch titulov, ktor vychdzali vo vydavatestve PETRA. Za jeho lskav, pozorn a dobroinn vzah k uom sa mu dostalo uznania, ke ho nazvali muom zlatho srdca.
 
Devzou otca biskupa bola aj vrcna lska k Eucharistickmu Spasiteovi neustle posilovan adorciou pred Najsvtejou Eucharistiou v biskupskej kaplnke. alou nemenej vraznou rtou jeho duchovnho ivota bola vek cta k Boskmu Srdcu. U ako bohoslovec v seminri v Budapeti sa zasvtil Boskmu Srdcu a neskr sa kad rno zasvcuje Boskmu Srdcu Jeia Krista slovami: Vetky modlitby, obety a kre obetujem ako nhradu za hriechy celho sveta!. Nesmieme opomen, e bol vekm ctiteom Matky Boej a ako marinsky ctite vo svojej biskupskej kaplnke mal obraz Klokoovskej Panny Mrie, pred ktorm sa dennodenne modli a poral seba i cel eparchiu pod jej ochranu a pomoc.
 
V roku 1939 bol 13. aprla menovan za apotolskho administrtora mukaevskej apotolskej administratry na Slovensku. V zloitch podmienkach Slovenskho ttu jeho osoba sa stala tom v oku vtedajch vldnych predstaviteov a preto sm poiadal o abdikciu. Avak Rm a vtedaj Sv. Otec naopak ocenil jeho snaenia a abdikciu nielene neprijal, ale namiesto nej ho menoval za preovskho sdelnho biskupa. A tak 8. augusta 1940 bol slvnostne intronizovan v Preove a nsledne 15. janura 1946 bol potvrden v jurisdikcii grckokatolkov v celom eskoslovensku.
 
al subn rozvoj nboenskho a duchovnho ivota v eparchii, ktor sa rozvjal poda osobnho prkladu a horlivosti otca biskupa Petra Gojdia bol preruen jednak vojnovmi udalosami a hlavne nstupom komunistov k moci v roku 1948. Ich ideologick smerovanie predurovalo boj zvl᚝ proti grckokatolckej cirkvi. Biskup Gojdi odmietol komunistickou stranou a ttnou mocou podporovan snahu o prestup grckokatolkov na pravoslvie, hoci vedel, e sa tm sm vystav prenasledovaniu a vzeniu, ba aj smrti. Postupne ho izolovali od duchovenstva a veriacich. Hoci bol vystaven vekmu tlaku, aby sa zriekol katolckej viery a pretrhol jednotu s ppeom, vetky lkav ponuky odmietol a prehlsil: Mm u 62 rokov a obetujem cel svoj majetok aj rezidenciu, no svoju vieru za iadnych okolnost nezradm, lebo chcem, aby moja dua bola spasen.
 
Pri smutne znmych okolnostiach Preovskho soboru da 28. aprla 1950, ktorm grckokatolcka cirkev bola postaven mimo zkon a zrove zakzan jej innos, bol biskup Pavol Gojdi zatknut a internovan. Zana jeho krov cesta mnohmi vznicami bvalho eskoslovenska, z ktorch ho oslobodila a smr.
 
V doch 11. 15. janura 1951 vo vykontruovanom procese s tzv. vlastizradnmi biskupmi Vojtakom, Buzalkom a Gojdiom bol biskup Gojdi odsden na doivotn odatie slobody, zaplatenie dvestotisc korn pokuty a odatie vetkch obianskych prv. Potom nasledovali premiestovania z jednho vzenia do druhho, ako napr. Praha-Ruzy, Valdice, Ilava, Leopoldov. Biskup Gojdi bol vystavovan fyzickmu a psychickmu ntlaku, bol poniovan, musel vykonva najaie a najpodradnejie prce. Nikdy sa vak nealoval, nevyadoval vhody. Vyuval kad chvu k modlitbe a tajne slil sv. liturgie. Na zklade amnestie v roku 1953 vydanej prezidentom A. Zpotockm bol zmenen jeho trest z doivotia na 25 rokov odatia slobody. Vtedy mal biskup 66 rokov a jeho zdravotn stav sa stle zhoroval. alie iadosti o amnestiu, vzhadom na u spomnan zl zdravotn stav a vek, boli vak vdy zamietnut.
 
Otec biskup Pavol Gojdi sa mohol dosta z akho vzenia na slobodu, ak by zaprel svoju vernos Cirkvi a Sv. Otcovi. Mal k tomu rzne ponuky, ako o tom svedila aj udalos na ktor si neskr spomnal takto: Vo vznici v Ruzyni ho v reprezentanej miestnosti, kde ho doviedli z cely, prijal uniformovan vysok dstojnk. Oznmil mu, e z tejto miestnosti pjde rovno do Preova, ak je ochotn sta sa patriarchom pravoslvnej cirkvi v eskoslovensku. Biskup odmietol tto poiadavku s ospravedlnenm, e by to bol stran hriech proti Bohu, e by to bola zrada na Sv. Otcovi, na vlastnom svedom a na veriacich, z ktorch mnoh v tomto ase trpeli.
 
Aj v najach chvach bol odovzdan do Boej vle ako o tom svedia aj jeho slov: Veru neviem, i by bolo hodno zameni korunu muenctva za dva, i tri roky ivota na slobode. No ja to ponechm na milho Pna Boha, nech On rozhodne. Pri prleitost jeho 70-tn mu do vzenia poslal telegram aj Sv. Otec Pius XII. Ubezpeil ho v om, e nezabda na svojho hrdinskho syna. Bol to pre otca biskupa skutone jeden z najkrajch dn vo vzen.
 
Vekou tbou biskupa Gojdia bolo, aby zomrel zaopatren sviatosami a v de svojich narodenn. Obe tby sa mu splnili.
 
Na nemocnin izbu v leopoldovskom vzen, kde trvil posledn dni, bol premiestnen otec Alojz Vrna, ktor ho vyspovedal. Kalich utrpenia otca biskupa Pavla sa u napal. Oitm svedkom poslednch chv jeho ivota bol jeho spoluvze - oetrovate Frantiek Ondruka, ktor o nich zaznamenal jedinen svedectvo. Potvrdil, e sa splnilo prianie otca biskupa, ke zomrel 17. jla 1960, teda v de svojich narodenn vo veku 72 rokov vo vzenskej nemocnici v Leopoldove. Nsledne bol pochovan bez akchkovek pct na vzenskom cintorne v hrobe bez mena, pod vzenskm slom 681.
 
V dsledku uvonenia spoloensko-politickch pomerov v eskoslovensku v roku 1968 ttne orgny po mnohch prieahoch dovolili exhumciu telesnch pozostatkov otca biskupa Gojdia. Samotn exhumcia sa na leopoldovskom cintorne uskutonila 29. oktbra 1968 s nslednm prevezenm telesnch pozostatkov do Preova. Rozhodnutm normalizanch radov po sovietskej okupcii museli by premiestnen do krypty Grckokatolckeho katedrlneho chrmu sv. Jna Krstitea v Preove. Od 15. mja 1990 sa nachdzaj v kaplnke katedrly v sarkofgu.
 
Biskup Pavol Gojdi bol sdne rehabilitovan 27. septembra 1990. Vyznamenan bol in memoriam Rdom T.G. Masaryka II. triedy a Pribinovm krom I. triedy.
 
Pri svojej historickej nvteve Slovenska sa Sv. Otec Jn Pavol II. poas nvtevy Preova pomodlil pri hrobe tohto biskupa - muenka v kaplnke katedrlneho chrmu.
 
Da 17. jla 1998 bola v kaplnke Grckokatolckeho biskupstva v Preove oficilne otvoren dieczna fza procesu blahoreenia biskupa Pavla Gojdia.
 
Hoci nezanechal monografick diela, jeho pastierske listy, nboensk vahy a meditcie, ryvky z kzn a prhovory, ale aj osobn prklad s nadasov a prvom hodn cty na oltri v katolckej cirkvi po celom svete.
 
Biskup Pavol Gojdi bol 4. novembra 2001 Svtm Otcom Jnom Pavlom II. na Svtopeterskom nmest v Rme vyhlsen za blahoslavenho.
 
Vedenm mesta Preov mu bol 11. novembra 2003 udelen titul in memoriam: estn oban mesta Preov.
 
Preovsk samosprvny kraj mu 21. decembra 2004 udelil Cenu PSK v roku 2004 in memoriam za duchovn formciu Preovskho reginu, za trval svedectvo ivota poda pravdy a za pozitvne zviditenenie Preovskho reginu a Mesta Preov.
 
27. janura 2008 bol v Bratislave blahoslavenmu P. P. Gojdiovi udelen titul Jad Vaem - Spravodliv medzi nrodmi za nezitn zchranu idov poas holokaustu.

 

Synoda 2021 - 2023
Dnes
09. februr 2023 (tvrtok) Zdenko
Liturgick tania:
Kalendr
PonUtoStrtvPiaSobNed
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728 
Anketa
Pi sa Vm dizajn naej web-strnky?
vemi
1452977 (35 %)
me by
1330498 (32 %)
nepi
1346405 (33 %)
Hlasy: 4129880
U ste hlasovali!
TKKBS
Slovo
Rdio Lumen
TV LUX