Menu
Citát
Ponížili ťa? - Žehnaj im. Okradol si? - Vráť. Bol si opitý? - Daj sa na abstinenciu. Bol si hrdý? - Pokoruj sa. Závidel si? - Potešuj. Zabil si? - Priznaj sa a nalož svojmu telu utrpenie rovné mučeníctvu, chváľ Boha a káraj svoje telo.
sv. Bazil Veľký
Rómska misia
Gréckokatolícka teologická fakulta
Centrum pre rodinu Sigord
Úvod > Rok > Rok rodiny > Katechézy k Roku rodiny > Katechéza pre rodinu – domáca cirkev
Ten, kto vedie modlitbu aj číta katechézu.
 
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša
Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“

Hľadiac na ikonu Svätej rodiny počúvame nádherné Božie slovo z evanjelia, ktoré hovorí o tejto nazaretskej rodine. Na ikone vidíme medzi sv. Jozefom a Pannou Máriou Ježiša Krista, ktorý má vo svätožiare napísané grécke slová ho on (Ja som, ktorý som), ktoré poukazujú na to, že je pravý Boh. Nad Pannou Máriou je napísané Meter Theu, čo znamená Matka Božia, teda Bohorodička, a nad sv. Jozefom je uvedené jeho meno.
Podobne aj v udalosti z evanjelia vidíme Ježiša Krista uprostred medzi Jozefom a Máriou. Je stredobodom ich života, preto ho všemožne chránia. Prítomnosť Ježiša v rodine z nej vytvára domácu cirkev. Teda aj naša rodina je domácou cirkvou, pretože medzi nami je prítomný Ježiš.
(Nasledujúca veta len vtedy, ak ide o sviatostné manželstvo rodičov): On požehnal naše manželstvo a skrze túto sviatosť je uprostred nás.
Preto sme ako kresťania povolaní chrániť prítomnosť Ježiša medzi nami. Lebo kresťanská rodina má vo svojom strede Ježiša.
Niekedy Cirkev chápeme ako niečo mimo nás, a to napriek tomu, že sme krstom boli začlenení do živého Kristovho mystického tela, ktorým je Cirkev. Avšak niekedy ju nesprávne vnímame tak, že ju tvoria iba biskupi a kňazi. Práve pohľad na našu rodinu ako na domácu cirkev nám môže pomôcť vidieť Cirkev správne, že ju vytvárame všetci ako jeden Boží ľud. Rodina nie je len základnou bunkou spoločnosti, ale je aj základným spoločenstvom – komunitou Cirkvi.
Cirkev je spoločenstvom hriešnikov, ku ktorým prišiel Ježiš, aby ich vykúpil svojou krvou. Aj naša rodina – domáca cirkev – je spoločenstvom slabých ľudí, ktorých však Boh nenechal napospas osudu, ale poslal do našej rodiny svojho Syna, aby nás zachránil. Boh je tak naším najväčším dobrodincom, pretože je záchrancom našej rodiny.
Nemôžeme si nevšimnúť, ako Boh hovorí so sv. Jozefom. Ak má byť rodina skutočne domácou cirkvou, musí v nej muž nadobudnúť to miesto, ktoré mu v nej oprávnene, podľa Božieho zámeru patrí. Všimnime si, že keď Mária, ktorá už bola zasnúbená s Jozefom, vyslovila svoje „staň sa“, vytvorila sa Nazaretská rodina a od tej chvíle akoby Boh prestal komunikovať so ženou a komunikuje v rodine s otcom, pretože Jozef bol pred Mojžišovým zákonom otcom. Hoci v tejto rodine bola rozhodne „dokonalejšou bytosťou“ žena, napriek tomu Boh všetko organizovanie rodiny chce robiť skrze muža. V tomto zmysle niektorí cirkevní otcovia hovoria, že manžel, otec v kresťanskej rodine je ako biskup tejto domácej cirkvi.
Mária vtedy, keď Jozef rozhodne kam sa pôjde, nezačína vymenovávať svoje priority pred manželom, aby presadila svoj názor. Jozef však všetky rozhodnutia pri organizovaní rodiny robil po rozhovore s Bohom. A toto žena veľmi dobre vycíti, či muž rozhoduje ako egoista, alebo či jeho rozhodnutie je riadené Božím Duchom. Keď vidí, že muž rozhoduje z Božej vôle, vtedy je šťastná, že môže poslúchať manžela, teda, že ho môže nasledovať. Preto muž svojou pokorou pri rozhodovaní môže veľmi pomôcť manželke s poslušnosťou. A na druhej strane žena svojou poslušnosťou pomáha mužovi budovať pocit zodpovednosti. Preto manžel prv než vynesie nejaké rozhodnutie, má sa poradiť s Bohom a až potom povedať svoje rozhodnutie manželke. Preto je dôležitá aj spoločná modlitba manželov i spoločná modlitba v rodine.
Je dôležité aj to, aby keď otec o niečom rozhodne, žena podporila jeho slovo u detí. Prečo je tento princíp komunikácie taký dôležitý? Lebo vtedy dieťa vidí jednotu manželov. Vidí, že rodičia sú jedno telo a jeden duch.
O manželstve veľmi otvorene píše sv. Pavol Efezanom: „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“
Toto Božie slovo znie v našich cerkvách pri sobášoch. Na prvé počutie sa môže zdať, akoby podceňovalo ženu, pretože má byť poslušná manželovi. Všimnime si však, že najprv muž má milovať ženu tak, že za ňu položí život. Teda každý deň urobí všetko preto, aby jeho manželka bola šťastná. A je tu ešte dôležité to, že keď sv. Pavol hovorí o manželstve, nakoniec povie, že hovorí o Kristovi a Cirkvi. Čo to znamená? Božie slovo nám ponúka najkrajší pohľad na manželstvo, pretože v ňom muž reprezentuje Krista a manželka jeho nevestu Cirkev. Neexistuje hlbší a krajší obraz manželstva a rodiny. Toto Božie slovo nehovorí o žiadnej otrockej poslušnosti, pretože manželia sú si v manželstve rovní, ale hovorí o tom, že kresťanské manželstvo môže byť obrazom lásky, ktorá je medzi Kristom a jeho nevestou Cirkvou a medzi Cirkvou a jej ženíchom Kristom. Cirkev nasleduje Krista, ktorý ju miluje až na smrť.
Neprehliadnime ešte jednu vetu: Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Čo to znamená? Láska, ktorú má manžel voči svojej manželke, sa mu vráti, pretože keď vidí šťastnú svoju manželku, napĺňa ho to šťastím. Podobne, keď manželka miluje svojho manžela a vidí ho šťastného, aj ona sama je potom šťastná.
Božie slovo ďalej hovorí: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“ V rodine ako domácej cirkvi sa odovzdáva viera. To je podstatné v kresťanskej výchove, aby bol skrze rodičov sprostredkovaný najväčší Boží dar – viera. Preto je potrebné, aby sme si v našej rodine vedeli nájsť čas čítať spolu Božie slovo a rozprávať sa o ňom, akú skúsenosť s ním máme. Potom je dôležitá naša spoločná modlitba, ale aj osobná modlitba každého z nás. Veľmi nám môže v raste našej viery a na ceste nášho obrátenia, ktoré všetci potrebujeme, pomáhať slávenie svätej liturgie v našom chráme, hlavne v nedeľu a vo sviatok. Účasťou na slávení svätej liturgie oslavujeme Boha a vzdávame mu vďaky za jeho lásku, za všetky jeho dobrodenia, lebo on je prvý, ktorý nás miluje. My už môžeme iba odpovedať na jeho lásku. Zároveň v liturgii spomíname na Kristovo veľkonočné tajomstvo, ktorým sme boli zachránení. Ba ono sa zakaždým pre našu spásu v liturgickom slávení aj sprítomňuje. Boh je hoden našej chvály. Ak by sme ho neoslavovali my, jeho učeníci, kto potom? Majú ho azda oslavovať kamene alebo neveriaci ľudia?
Kto nám môže pomáhať a zaručiť, aby naša rodina bola naozaj domácou cirkvou podľa Božieho zámeru, aby sa v nej realizovalo Božie slovo, ktoré sme dnes počuli? Jedine Ježiš Kristus. Prosme ho, aby sme mu prítomnému v našej rodine i vo všeobecnej Cirkvi stále verili a dôverovali. 
Dnes
11. december 2017 (pondelok) Hilda
Liturgické čítania:
Ap. zač. 319 (Hebr 8, 7 – 13); Mk zač. 33 (8, 11 – 21)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1046336 (36 %)
môže byť
946288 (32 %)
nepáči
952343 (32 %)
Hlasy: 2944967
Už ste hlasovali!
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX