Ten, kto vedie modlitbu aj číta katechézu.
Čítanie z listu Rimanom
...Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi........ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.“ (Rim 1, 25-32)
V tejto časti z listu svätého apoštola Pavla Rimanom vidíme aká lavína sa spustí, keď sa ľudia rozhodnú opustiť Boha a začnú žiť podľa svojich chúťok. Túto skutočnosť vidíme potvrdenú v dnešnom svete, aj vo vlastnej rodine i vo svojom osobnom živote. Keď potom pri počúvaní Božieho slova vidíme aký bol Boží plán s manželstvom a rodinou, a pozeráme na svätú nazaretskú rodinu, môže nás naplniť zmes smútku a závisti. „Keby dnešní muži boli takí spravodliví a zodpovední ako bol svätý Jozef. Keby ženy vedeli byť také pokorné, tiché a oddané ako panna Mária. Keby deti boli poslušné ako bol Ježiš. Prečo v našich rodinách je tak málo lásky? Prečo si každý žije svoj vlastný život? Prečo je toľko napätia a kriku? Odkiaľ sa vzalo všetko to zlo?“
Odpoveďou na tieto otázky je to, čo Sväté Písmo nazýva HRIECH. Jeho podstatou je nedôvera a následná vzbura voči Bohu, túžba rozhodovať o svojom živote iba sám. V Biblii je táto skutočnosť naznačená diablovou prefíkanou ponukou: „Budete ako Boh, vy sami si budete rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé!“ .(Gn 3,4-5) Keď ľudia prestali Bohu dôverovať, keď zapochybovali o Jeho láske, keď uverili, že im Boh nedopraje pravú slobodu a sú len jeho sluhovia, zrodilo sa SEBECTVO. Ono je koreňom každého zla, každého smútku a nešťastia na tejto zemi.
Sebecký muž, sa už netešil zo svojej ženy a neochraňoval ju, ale chránil svoju kožu a vlastné zlyhanie zvalil práve na ňu: „To žena, ktorú si mi Ty dal, ona ma naviedla – ja som nevinný.“ (porovnaj Gn 3, 12) Sebectvo viedlo muža v celých dejinách k tomu, aby buď tvrdo panoval nad ženou, ubližoval jej, podvádzal ju, nestaral sa o jej potreby, alebo naopak, prenechal jej zodpovednosť za chod rodiny a sám sa venoval svojej práci, svojim záľubám, alebo išiel s kamarátmi na pivo. To žena má vychovávať deti, to ona sa má starať o dom, to je jej vec čo urobí s neplánovaným potomstvom. Všetko je to jej vec. A keď čosi nefunguje, na vine je predsa ona. Ak je muž egoista málo sa venuje svojím deťom, nepočúva aké majú problémy, aké zažívajú radosti, nemá čas pomôcť s úlohami, nepovzbudí v problémoch, nepochváli úspech . Nanajvýš vie odpásať remeň a násilím ich „umravní“ . Ak muž opustil Boha a nedôveruje mu, stane sa otrokom práce, peňazí, ľudí, športu, kariéry a pod.
Ak žena uverila diablovej lži, hľadá tiež svoje vlastné „šťastie“. Prečo by mala byť oddanou manželkou? Prečo byť starostlivou a nežnou matkou? Bez Boha má len pár rokov života na zemi a tiež ich nechce prežiť ako slúžka. Aj ona chce niečo zo života mať. A bojuje proti mužovi. Pokúša sa manipulovať ním, aj deťmi, pomocou výčitiek, sĺz, intríg, krikom, či falošnosťou. Odmieta rodiť deti, pretože je s nimi veľa práce a vyžadujú veľa obety. Dnes častejšie ako v iných dobách ženy budujú kariéru, chodia po svete, dosahujú úspechy v práci, umení, politike, či športe. Už niet záujmu o to, byť manželkou a matkou. Možno neskôr. Vo vnútri ženy však stále horí túžba po pravej láske. Keď stretnú šťastnú matku s deťmi, ozve sa aj v ich srdci materský cit. Bez pravej lásky nedokážu byť šťastné.
Ak rodičia žijú sebecky, aké môžu mať potomstvo? Deti rýchle odpozorujú, čo je dôležité pre rodičov, za čím idú dospelí. Urobia všetko preto, aby to získali a vyskúšali čím skôr. Čudujeme sa, kde sa deti naučili klamať a podvádzať? Prečo sú drzé a neslušné? Prečo strácajú cit pre bolesť druhých? Prečo sú pre peniaze schopné urobiť všetko? Prečo pribúda starobincov a penziónov pre nechcených starých rodičov? To všetko sme do nich, možno nevedomky, zasiali aj my.
Hriech nám všetkým zatemnil myseľ, oslabil vôľu, urobil nás otrokmi vecí. Skúsme dnes, pred Bohom i pred touto ikonou, uznať a pomenovať svoje vlastné hriechy, ktorými sme aj my poškvrnili obraz Boha v sebe a zraňovali našich najbližších. Poprosme spolu o odpustenie Jeho i seba navzájom!
Na začiatku sme hovorili o tom, že sa opustením Boha, nedôverou voči Nemu, spustila lavína zla, našim návratom k Bohu sa spustí vodopád Božej milosti pre naše rodiny i pre spásu všetkých našich blízkych.
Odpoveďou na tieto otázky je to, čo Sväté Písmo nazýva HRIECH. Jeho podstatou je nedôvera a následná vzbura voči Bohu, túžba rozhodovať o svojom živote iba sám. V Biblii je táto skutočnosť naznačená diablovou prefíkanou ponukou: „Budete ako Boh, vy sami si budete rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé!“ .(Gn 3,4-5) Keď ľudia prestali Bohu dôverovať, keď zapochybovali o Jeho láske, keď uverili, že im Boh nedopraje pravú slobodu a sú len jeho sluhovia, zrodilo sa SEBECTVO. Ono je koreňom každého zla, každého smútku a nešťastia na tejto zemi.
Sebecký muž, sa už netešil zo svojej ženy a neochraňoval ju, ale chránil svoju kožu a vlastné zlyhanie zvalil práve na ňu: „To žena, ktorú si mi Ty dal, ona ma naviedla – ja som nevinný.“ (porovnaj Gn 3, 12) Sebectvo viedlo muža v celých dejinách k tomu, aby buď tvrdo panoval nad ženou, ubližoval jej, podvádzal ju, nestaral sa o jej potreby, alebo naopak, prenechal jej zodpovednosť za chod rodiny a sám sa venoval svojej práci, svojim záľubám, alebo išiel s kamarátmi na pivo. To žena má vychovávať deti, to ona sa má starať o dom, to je jej vec čo urobí s neplánovaným potomstvom. Všetko je to jej vec. A keď čosi nefunguje, na vine je predsa ona. Ak je muž egoista málo sa venuje svojím deťom, nepočúva aké majú problémy, aké zažívajú radosti, nemá čas pomôcť s úlohami, nepovzbudí v problémoch, nepochváli úspech . Nanajvýš vie odpásať remeň a násilím ich „umravní“ . Ak muž opustil Boha a nedôveruje mu, stane sa otrokom práce, peňazí, ľudí, športu, kariéry a pod.
Ak žena uverila diablovej lži, hľadá tiež svoje vlastné „šťastie“. Prečo by mala byť oddanou manželkou? Prečo byť starostlivou a nežnou matkou? Bez Boha má len pár rokov života na zemi a tiež ich nechce prežiť ako slúžka. Aj ona chce niečo zo života mať. A bojuje proti mužovi. Pokúša sa manipulovať ním, aj deťmi, pomocou výčitiek, sĺz, intríg, krikom, či falošnosťou. Odmieta rodiť deti, pretože je s nimi veľa práce a vyžadujú veľa obety. Dnes častejšie ako v iných dobách ženy budujú kariéru, chodia po svete, dosahujú úspechy v práci, umení, politike, či športe. Už niet záujmu o to, byť manželkou a matkou. Možno neskôr. Vo vnútri ženy však stále horí túžba po pravej láske. Keď stretnú šťastnú matku s deťmi, ozve sa aj v ich srdci materský cit. Bez pravej lásky nedokážu byť šťastné.
Ak rodičia žijú sebecky, aké môžu mať potomstvo? Deti rýchle odpozorujú, čo je dôležité pre rodičov, za čím idú dospelí. Urobia všetko preto, aby to získali a vyskúšali čím skôr. Čudujeme sa, kde sa deti naučili klamať a podvádzať? Prečo sú drzé a neslušné? Prečo strácajú cit pre bolesť druhých? Prečo sú pre peniaze schopné urobiť všetko? Prečo pribúda starobincov a penziónov pre nechcených starých rodičov? To všetko sme do nich, možno nevedomky, zasiali aj my.
Hriech nám všetkým zatemnil myseľ, oslabil vôľu, urobil nás otrokmi vecí. Skúsme dnes, pred Bohom i pred touto ikonou, uznať a pomenovať svoje vlastné hriechy, ktorými sme aj my poškvrnili obraz Boha v sebe a zraňovali našich najbližších. Poprosme spolu o odpustenie Jeho i seba navzájom!
Na začiatku sme hovorili o tom, že sa opustením Boha, nedôverou voči Nemu, spustila lavína zla, našim návratom k Bohu sa spustí vodopád Božej milosti pre naše rodiny i pre spásu všetkých našich blízkych.
1558392 (35 %)
