Menu
Citát
Keď máš niekomu niečo dať, mal by si povedať: Pochválený buď Boh, ktorý mi dal možnosť pomôcť človekovi.
sv. Izák Ctihodný, + 4 st.
Gréckokatolícka charita Prešov
Rómska misia
GMC BARKA - Juskova Voľa
Centrum pre rodinu Sigord
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

04.11.2011 | sr. Petra Eva Sičáková SNPM | Čítanosť(2240)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Zomrela sr. Eufémia Eugénia Nováková SNPM

Zomrela sr. Eufémia Eugénia Nováková SNPM

Vo veku 88 rokov, posilnená sviatosťou pomazania chorých, zomrela 17. októbra 2011 v Prešove sr. Eufémia Eugénia Nováková z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Zádušnej svätej liturgii a pohrebným obradom v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove predsedal prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ 20. októbra 2011. Sestra Eufémia bola pochovaná na mieste posledného odpočinku svojich spolusestier na mestskom cintoríne v Prešove.

Narodila sa 11. augusta 1923 v Jaroslawove, ktorý v tom čase patril Poľsku. Sviatosť krstu a myropomazania prijala hneď o dva dni po svojom narodení. Navštevovala deväťročnú školu v Jaroslavowe.

18. októbra 1942 vstúpila do kandidatúry Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Krystynopoli na Ukrajine, ktorý bol miestom prvého materinského noviciátu sestier služobníc. Tam, po dvojročnej formácii, zložila prvé rehoľné sľuby. Zastihla ju tam druhá svetová vojna, počas ktorej bol noviciát sestier zapálený a zničení. Pre túto nepriaznivú vojnovú situáciu ho museli sestry opustiť.

Dňa 14. mája 1946 sa sestra Eufémia, spolu s ďalšími štyrmi sestrami, vydali smerom do Varšavy, odkiaľ po usmernení baziliánom otcom Puškarským, cestovali ďalej – na Slovensko. Po prechode cez hranicu sa dostali do Chmeľovej v okrese Bardejov a ráno vozom do Prešova. Tu sr. Eufémia bývala do roku 1948 v komunite v sirotinci, ktorý bol vybudovaný bl. biskupom Pavlom Petrom Gojdičom OSBM. Od októbra 1948 do augusta 1950, kedy vrcholila akcia zrušenia kláštorov na Slovensku, pôsobila v Trebišove. V tom čase bola spolu s ostatnými sestrami vyvezená do sústreďovacích táborov. Počas tohto obdobia zložila 23. marca 1958 svoje doživotné rehoľné sľuby.

V roku 1955 sa vrátila na Slovensko do Sládečkoviec, kde bola 25. júla 1957 zaistená a väznená v Nitre a Pardubiciach do 2. decembra 1957, kedy jej bola udelená amnestia. Dôvodom zatknutia bolo presťahovanie z Ukrajiny na Slovensko bez dokladov. Na toto obdobie však spomínala ako na čas pokoja a modlitby; nikoho neobviňovala a prijímala to ako Božiu vôľu.

Počas celého svojho života sa venovala domácim prácam, šitiu bohoslužobných rúch, práci v sakrestii, ale aj maľovaniu obrazov či zástav do chrámov.

V rokoch 1975 až 1976 (necelý rok) bola opatrovateľkou bl. vladyku Dr. Vasiľa Hopka, ktorého sprevádzala aj v poslednej chvíli jeho života.

Bola svedkom v procese beatifikácie bl. Pavla Petra Gojdiča. Na jeho príhovor bola v  r. 1974 zázračne uzdravená po operácii sarkómu pľúc, ktorého liečba bola v tom čase nemožná.

Sestra Eufémia vo svojom zasvätenom živote verne a vytrvalo kráčala ako pokorná služobnica v šľapajach Presvätej Bohorodičky a bl. Jozafáty, spoluzakladateľky našej rehoľnej rodiny. Jej úprimný a jednoduchý vzťah s Bohom, ktorý neustále prehlbovala osobnou a spoločnou modlitbou, prinášal ovocie v každodennej službe. Svoju lásku k miestnej cirkvi prejavovala službou a hlbokou úctou voči biskupom, kňazom a veriacim, ktorí často prichádzali za sestrou Eufémiou s prosbou o modlitbu či radu. Ďalšími jej vlastnosťami boli otvorenosť, jednoduchosť a radostné srdce. Vedela sa smiať, radovať, no v pravom čase tiež stíšiť a modliť sa. Vedela rozlíšiť dôležité od nepodstatného, byť v pravý čas na správnom mieste. Pri plnom vedomí prijala svoju telesnú slabosť a čakala v dôvere ako ju Pán ďalej povedie.

Napriek vysokému veku a zdravotným problémom sa do konca svojho života zúčastňovala na svätých liturgiách v katedrálnom chráme a šila bohoslužobné rúcha.

Tí, ktorí ju bližšie poznali, sa mohli stať svedkami Kristovej lásky, ktorá učinila veľké veci v malej jednoduchej sestre. Často hovorievala: „Ďakujem Bohu za všetko, čo mi dal, i dobré i zlé.“     & #160;   &# 160;    60;    0;   

Večná jej pamiatka!

Jubilejný rok Prešovskej archieparchie
Dnes
15. január 2021 (piatok) Dobroslav
Liturgické čítania:
Ap. zač. 58. (1 Pt 1, 1 – 2. 10 – 12. 2, 6 – 10); Mk zač. 53. (12, 1 – 12)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1395172 (35 %)
môže byť
1272648 (32 %)
nepáči
1288255 (33 %)
Hlasy: 3956075
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX