Menu
Citát
Skutočný ateizmus je predposledným stupňom k skutočnej viere. Ľahostajný človek nemá žiadnu vieru, má iba hrozný strach.
F. M. Dostojevskij
Rómska misia
Gréckokatolícka teologická fakulta
GMC BARKA - Juskova Voľa
Gréckokatolícke Mládežnícke Pastoračné Centrum
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

13.04.2012 | František Dancák | Čítanosť(2982)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Zomrel gréckokatolícky kňaz Jozef Gduľa, titulárny arcidekan

Zomrel gréckokatolícky kňaz Jozef Gduľa, titulárny arcidekan

Otec Jozef Gduľa, titulárny arcidekan, zomrel zaopatrený sviatosťami vo Veľký štvrtok, 5. apríla 2012, ráno o pol šiestej – vo veku 73 rokov života a v 52. roku kňazstva. Pochovaný bol prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ na Veľkú sobotu 7. apríla 2012 v Malcove. Večná mu pamiatka!

Ak by sme chceli krátko zhodnotiť jeho život, tak potom takto: S Kristom v živote, s Kristom aj v hrobe. A tak vo Veľký štvrtok mohol povedať slová, ktoré povedal Ježiš pred svojou smrťou v Getsemanskej záhrade: „Moja duša je smutná až na smrť“ (Mt 26, 38).

Ako sme ho však poznali?

Otec Jozef Gduľa sa narodil 18. marca 1939 v Malcove. Po základných a teologických štúdiách sa oženil so Zuzanou, rodenou Bockovou, a 13. augusta 1960 bol v Prešove ordinovaný za kňaza. Po kňazskej vysviacke bol ustanovený za správcu farnosti Šarišský Štiavnik, kde pôsobil do roku 1979. Už ako kňaz si vykonal vojenskú základnú službu. Od roku 1979 až do odchodu na dôchodok v roku 2006 pôsobil ako správca farnosti v Nižnom Tvarožci.

Poznali sme ho ako dobrého a priateľského človeka, ktorý mal zdravý humor, vždy ochotného pomôcť.

S manželkou Zuzanou viedol usporiadaný a vzorný život, ktorá mu po celý život bola dobrou manželkou a pomocníčkou, najmä v posledných chvíľach jeho života. S manželkou dali život dvom deťom. Spolu s manželkou si postavili rodinný dom v Malcove, v ktorom v prvých rokoch pôsobenia v Nižnom Tvarožci aj bývali, keďže vo farnosti budoval novú farskú budovu.

Osobitne je potrebné si všimnúť jeho kňazský život. Vstával skoro ráno, aby mal čas pomodliť sa kňazské hodinky a svätý ruženec, ktorý mal stále pri sebe. Bol starostlivým, obetavým a zodpovedným kňazom všade tam, kde pôsobil. Nevyhľadával konflikty, bol ústretový, pokorný a jednoduchý kňaz. Tak si na neho v dobrom spomínajú veriaci v Šarišskom Štiavniku ako aj v Nižnom Tvarožci. Podľa svojich možností a schopností sa vo farnostiach staral aj o zveľadenie chrámov a farských budov. Tu možno spomenúť, že v čase, keď začal pôsobiť, nebol ľahký život v našich farnostiach. Aj on mnohé práce vykonával sám. Tak bolo aj v Šarišskom Štiavniku, kde pri maľovaní ikonostasu spadol z lešenia a zlomil si obidve ruky. Šesť týždňov mal ruky v sadre a skrížené na prsiach. Bol odkázaný na pomoc a služby iných. Bol to stres, ktorý na ňom zanechal dôsledky, čo mu bolo poznať na reči.

V čase, keď bol nedostatok kňazov, keď v okrese Bardejov bolo iba 8 gréckokatolíckych kňazov, s ochotou vykonával bohoslužby aj v iných farnostiach, ako napr. Andrejová, Rešov, Kružlov a inde, kde ho poveril okresný dekan, alebo vtedajší otec ordinár.

Bol dôsledný, dalo sa na neho vždy spoľahnúť, načas začínal bohoslužby, v čom môže byť vzorom pre mnohých kňazov.

V tejto obetavej kňazskej službe pokračoval aj po svojom odchode do dôchodku, kde pôsobil ako výpomocný duchovný v Bardejove. Aj tu vstával skoro ráno, aby sa najprv pomodlil a tak prichádzal do chrámu, a často aj prvý. Neraz aj otváral chrám, keďže mal kľúče od sakristie. Jeho miesto bolo vždy po pravej strane oltára, kde bol k dispozícii tým, ktorí potrebovali svätú spoveď. Ochotne a rád spovedal. Zodpovedne vykonával bohoslužby podľa potreby farnosti, najmä sestrám baziliánkam. Tak pôsobil až do minulých Vianoc, keď sestričkám povedal: „Sestričky, ja už nevládzem!“

A od toho času začal chradnúť a upadať na zdraví. Kým mohol, prichádzal ešte do chrámu, potom už len zriedkavo, až napokon bol prinútený byť na lôžku, kde mu bola starostlivou oporou jeho manželka. Útechou mu bol Eucharistický Spasiteľ, ktorého mu kňaz pravidelne prinášal do bytu v Bardejove, kde býval. Bol vyrovnaný s ťažkou chorobou a pripravený prijať smrť kedykoľvek. Tak napokon vo Veľký štvrtok, ráno o pol šiestej dokonal – v prítomnosti manželky, zaťa a dvoch kňazov, ktorí ho sprevádzali modlitbami. Nedalo sa ani presne určiť čas jeho smrti, pretože jeho život pomaly hasol, doháral – až napokon lekár potvrdil jeho smrť. Bola to smrť naozaj hodná kňaza!

S Kristom v živote, s Kristom aj pri smrti. Tak žil a dokonal svoj kňazský život otec Jozef, že mohol pokojne s Ježišom povedať: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46). Veríme, že mu Pán povedal: Ešte „dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43).

Jubilejný rok Prešovskej archieparchie
Dnes
26. november 2020 (štvrtok) Kornel
Liturgické čítania:
Ap. zač. 289. (1 Tim 6, 17 – 21); Lk zač. 92. (18, 31 – 34)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30 
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1392049 (35 %)
môže byť
1269692 (32 %)
nepáči
1285307 (33 %)
Hlasy: 3947048
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX