Menu
Citát
Keď sa nám vidí vecou neľahkou alebo nemožnou obrátiť sa k Bohu pre množstvo našich hriechov, pripomeňme si a uvážme, ako Pán, keď ešte chodil po zemi, svojou dobrotivosťou vracal slepým zrak, liečil všelijaké choroby, hluchým dával sluch, kriesil mŕtvych, ktorí už takmer hnili a pod. Preto tým viac navráti dušu, ktorá sa k nemu obracia, hľadá jeho milosrdenstvo a prosí ho o pomoc. Pretože ten, ktorý stvoril telo, stvoril aj dušu; a ako vtedy, keď prebýval tu na zemi, tým všetkým, ktorí k nemu prichádzali a u neho hľadali pomoc a uzdravenie, svoju dobrotu štedro prejavoval, - to isté urobí i vo veciach duchovných. Pretože, keď telám, ktoré hynú a umierajú, prejavoval také milosrdenstvo, tým viac prejaví milosrdenstvo duši nesmrteľnej, nehynúcej, ktorá sa k nemu priblíži, bude jeho pomoc hľadať a o jeho milosrdenstvo prosiť.
sv. Makar Egyptský, pustovník, +390
Gréckokatolícke Mládežnícke Pastoračné Centrum
GMC BARKA - Juskova Voľa
Centrum pre rodinu Sigord
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

15.08.2012 | Čítanosť(2660)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Úmrtie o. Vladimíra Boňka

Úmrtie o. Vladimíra Boňka

V piatok 10. augusta 2012 vo veku 83. rokov zomrel náš spolubrat v kňazskej službe o. Ing. Vladimír Boňko, titulárny dekan.

Zádušnej sv. liturgii a pohrebným obradom bude predsedať vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita vo štvrtok 16. augusta 2012 o 10.00 hodine v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa, po ktorých ukončení nasleduje uloženie rakvy do hrobu na Mestskom cintoríne v Prešove.

 

Vladimír Boňko sa narodil dňa 8. mája 1929 ako starší z dvoch bratov v učiteľskej rodine vo Svidníku, kde bol jeho otec riaditeľom meštianky. Tam navštevoval aj ľudovú školu, na ktorej pôsobila jeho mama ako učiteľka.

V r. 1944 bol spolu s rodičmi nútene evakuovaný do Štefanoviec v okrese Vranov k otcovmu bratovi. Po skončení 2. svetovej vojny navštevoval 8-ročné gymnázium v Bardejove, neskôr v Prešove, kam sa presťahovali s celou rodinou.

Počas štúdia zorganizoval a viedol balalajkový súbor. Jeho láska k hudbe ho sprevádzala po celý život.

Po maturite v r. 1949 nastúpil do práce vo Vysokých Tatrách, čo bolo motivované jeho druhou veľkou záľubou v lyžovaní.

Vysokoškolské štúdiá začal na Filozofickej fakulte v Bratislave. Tam sa aktívne zúčastňoval náboženského života a združení, následkom čoho pri politickej previerke na vysokých školách bol po 2 rokoch štúdia vylúčený zo štúdií z dôvodu politickej nespoľahlivosti. Paradoxne tesne pred vylúčením získal ocenenenie ako najlepší študent. Po tomto vylúčení bol od 15. apríla 1951 do 24. novembra 1953 zaradený na výkon vojenskej služby do PTP v Moste a neskôr v Prahe. V tomto zajateckom tábore nútených prác ťažko pracoval takmer 3 roky a nebolo mu dovolené zúčastniť sa ani na pohrebe vlastnej mamy.

V r. 1954 bol Krajským súdom v Prešove v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe uznaný vinným z trestného činu združovania proti republike a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 3 rokov a straty čestných občianskych práv nepodmienečne.

Väznený bol na samotke v Prahe na Pankráci. Na základe prezidentskej amnestie bol po roku prepustený.

V r. 1955 nastúpil do zamestnania v národnom podniku Zberné suroviny. Popri zamestnaní externe študoval na VŠ ekonomickej v Bratislave, ktorú ukončil v r. 1961.

V r. 1959 sa oženil s Pavlinou Boňkovou, s ktorou vychovali tri dcéry: Evu, Beátu a Ľudmilu a spolu prežili 53 rokov manželského života.

V r. 1960 Ľudový súd v Prešove vyhovej jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia a od toho času bol považovaný za občana, ktorý vôbec nebol súdený.

V r. 1990 bol rehabilitovaný a Krajský súd v Košiciach jeho rozsudok v plnom rozsahu zrušil. Komisia Ústavu pamäti národa mu priznala postavenie účastníka protikomunistického odboja a Konfederácia politických väzňov Slovenska mu udelila Medailu cti.

Jeho náboženské presvedčenie ho priviedlo k tomu, že v 70.-tych rokoch študoval Bohosloveckú fakultu a 8. februára 1981  bol tajne vysvätený za kňaza. Do r.1990 pôsobil ako tajný kňaz.

Od r.1990 do r. 1997 bol správcom farnosti Geraltov. V rokoch 1997 až 2001 pôsobil ako výpomocný duchovný v Prešove. V roku 1998 mu bol udelený titul titulárneho dekana. V roku 2001 vo veku 72. rokov odišiel vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav do dôchodku.

Otec Ing. Vladimír Boňko odovzdal svoju dušu Pánovi dňa 10. augusta 2012 vo veku 83. rokov života.

Večná mu pamiatka!

 

Príloha: (cca 123 kB)

Rok rodiny 2014
Dnes
24. máj 2015 (nedeľa) Ela
Liturgické čítania:
Ap. zač. 3. (Sk 2, 1 – 11); Jn zač. 27. (7, 37 – 52; 8, 12).
Kalendár
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
798369 (35 %)
môže byť
729763 (32 %)
nepáči
732623 (32 %)
Hlasy: 2260755
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX