Menu
Citát
Je človek, ktorý vyzerá akoby mlčal, a jeho srdce iných odsudzuje. Ono hovorí bez prestania. A je iný od rána do večera melie jazykom, a dodržuje mlčanlivosť. Lebo ten, ktorý neodsudzuje blížneho, je ako ten, ktorý mlčí.
sv. Pimen Veľký, + 440
Gréckokatolícka teologická fakulta
Rómska misia
GMC BARKA - Juskova Voľa
Gréckokatolícky magazín
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

18.08.2014 | Čítanosť(2937)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Homília Mons. Ivana Martyniaka v Ľutine

Homília Mons. Ivana Martyniaka v Ľutine

Homília przemyšliansko-varšavskéh o arcibiskupa a metropolitu Mons. Ivana Martyniaka 17. augusta 2014 v Ľutine
 
Mária nás očakáva v nebi!
Drahý náš otec metropolita Ján, najdôstojnejší vladykovia, vážení otcovia, bratia v rehoľnej službe, predstavitelia štátnych inštitúcií a vy, najdrahší pútnici, ktorí ste si sadli ku Kristovmu stolu, aby ste počúvali jeho slová a učili sa Ceste, ktorou kráčala k nebu Presvätá Panna Mária v ľudskej rodine. Pozdravujem aj poslucháčov Rádia Lumen. Tu v Prešovskej archieparchii slávite Rok zasvätený rodine.
„Nepoškvrnená Bohorodička, vždy Panna, bola po ukončení pozemského putovania životom vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy“, takto v krátkosti vystihol túto pravdu Svätý Otec Pius XII.v Apoštolskej konštitúcii z roku 1950. Ale táto pravda, o ktorej píše pápež, siaha do hlbín našich dejín spásy, siaha k prvej ľudskej rodine. Tam, kde nachádzame prvý hriech Evy a Adama, po ktorom do sveta vstupuje smrť. Ale tam sa zjavuje aj pomoc pre každú ľudskú rodinu. Nebeský Otec nám posiela prísľub – Nevestu, ktorá satana premôže.
„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15)
Tieto slová sa stali nádejou pre vyvolený národ, ktorý vo svojich rodinách očakával príchod Mesiáša – Spasiteľa. V rodinách Abraháma, Izáka, Jakuba, v osobe svätých žien – v nich vidíme IKONY BOHORODIČKY. Prorok Izaiáš v slove k Acházovej rodine a rodine Izraela povedal: „Nebojte sa. Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“
Teda tieto úžasné ikony Starej zmluvy sa stávajú skutočnosťou. Odveké Božie Slovo – Ježiš, sa stáva Telom. Boží posol sa obracia k Márii v Nazarete s pozdravom: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. (...) Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 28 – 38).
Svätý Jozef o tomto tajomstve nevie, ale Ježiš musí mať pozemského otca, lebo prichádza na svet v skutočnej rodine.
Preto sa Mária ponáhľa k sv. Alžbete, aby bola nápomocná rodine, slúžila jej! Alžbeta povie Márii: „Blažená si, lebo si uverila“.
A tak dáva Mária počas Ježišovho narodenia všetkým rodinám, pastierom radosť a nádej, a všetci sa tešia spolu s ňou a vyjadrujú radosť z toho, že Boh prišiel na svet.
Mudrci po tom, čo sa poklonili Božiemu Synovi, narodenému z Panny Márie, vracajú sa do svojich krajín inou cestou. Čo to znamená? Znamená to, že uverili a zmenili cestu svojho života po stretnutí s touto skromnou svätou rodinou – Ježišom, Máriou a Jozefom.
Táto rodina privádza neskôr Ježiša do svätyne, kde spolu s Božím Synom zotrváva v modlitbe.
Bratia a sestry, ako vyzerajú naše rodiny? Sú našou cestou, ktorá vedie k svätosti, k nebu a k nášmu pripodobneniu sa Bohu?
Stretávame na našej ceste Máriu s Ježišom tak, ako boli prítomní na svadbe v Káne Galilejskej? Pri čítaní evanjelia sa nám zdá, že to bola obyčajná svadba. Ale nie, nebola to obyčajná slávnosť, ale symbol neba, spásy ľudstva. Je to obraz Cirkvi, v ktorej je Ježiš a jeho Presvätá Matka. Je to tiež ikona našej kresťanskej rodiny, ktorá pozostáva z muža a ženy – ako nás učí Druhý vatikánsky koncil. Je to domáca cirkev, v ktorej sú rodičia ohlasovateľmi, prinášajú obetu svojho života, veľmi často aj ťažkej práce a vrúcnych modlitieb.
Vtedy v našom mene hovorí Mária svojmu Synovi: „Nemajú vína,“ a nám hovorí: „Robte, čo vám môj Syn káže“. A on premení vodu nášho každodenného života na sviatosť manželstva, aby všetci – mladí ako aj hostia – dosiahli vo svojich rodinách nebo. Toto je svätá domáca cirkev, ktorú máme utvárať spolu s Máriou a Ježišom, ktorá je ale dnes veľmi ohrozená. Naráža na mnohé pokusy dať našej rodine svetský charakter – a pre takéto obyčajné dôvody je rodina obratá o svätosť a sviatostný charakter – a postavená proti vôli a požehnaniu Božieho Syna a jeho svätej Cirkvi.
Náuka, ktorá plynie zo svetskej televízie a internetu sa snaží pretransformovať kresťanské manželstvo na obyčajnú dohodu dvoch ľudí – partnerov v spoločných záležitostiach – a nazývať manželstvom aj zväzok ľudí rovnakého pohlavia. Ako raz povedal istý človek, v matrike napísali v kolónke „rodičia“ výraz „partner“ namiesto „muž“. Ale partnerom môže byť ktokoľvek, je ním aj človek pri spoločnej zábave, hraní kariet alebo futbalu – ale nie je to tak v manželskom živote.
Nesmieme zabúdať, čo hovorí Božie slovo o posvätnosti manželstva: „Toto tajomstvo je veľké, podľa vzoru Krista a Cirkvi..., a čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje..., dnes je tak mnoho rozvodov, lebo sa nectí ľudské telo a život, povolaný Bohom, aby sa stávalo prostriedkom svätosti a malo účasť na jeho nebeskej sláve“. (sv. Ján Pavol II.)
Rôzne skúsenosti bezbožnosti – genetická manipulácia, in vitro, eugenika, potraty a pod. – ničia život!
Príčiny sú rôzne: sťahovanie sa, nezamestnanosť, nedostatok možností na bývanie, nedostatok materských škôl, sociálne nízka úroveň obyvateľstva, nedostatočná zdravotná starostlivosť, ľahostajnosť voči potrebám viacdetných rodín zo strany štátu či spoločnosti a pod.
O toto sa musí starať štát aj samotné rodiny. Mária sa modlila a počúvala Božie slovo. Kráčala životom s nádejou, láskou a vierou. Taká istá má byť aj naša životná rodinná cesta.
Svätý Ján Pavol II., ktorému v detstve zomrela mama, píše: „miloval som pohľad na otca, keď sa modlil, padal na kolená, viedol nás do Cirkvi“. Alebo sa pozrime na život svätej Gianny Beretta-Molla (Beretty-Mollovej), talianskej ženy, ktorá milovala svojho manžela veľkou láskou, ale keď ochorela a bola vtedy tehotná, vybrala si život pre dieťa a pre seba nebo. Jej dieťa, ktoré porodila sama zomierajúc, bolo prítomné na jej kanonizácii.
Aj nám sa treba zamyslieť nad naším životom, ako sme počuli – máme si sadnúť, počúvať Božie slovo a zachovávať ho, lebo v našich rodinách je primnoho televízie, internetu, farebných periodík a príliš málo modlitby a Božieho slova.
Pápež František 30. júla napísal na twitteri rodinám: „Prajem každej rodine, aby začala a obnovila domácu modlitbu. Pomôže nám lepšie pochopiť samých seba v našich rodinách a naučí nás vzájomne si odpúšťať“. A takáto rodinná cesta nás povedie k nebu.
Celý život Božej Matky bol neustálou Cestou k Bohu a ľuďom. Od Boha prijíma trápenie a vo svojom srdci ostáva oddanou Bohu v láske.
Mária je pre nás učiteľkou viery a odovzdanosti Bohu. Zosnutie Presvätej Bohorodičky nám pripomína, že jej cesta k Bohu je zároveň našou cestou. Mária ňou kráča so svojím Synom – Spasiteľom každého človeka. Svedčí o Bohu, ktorý očakáva každého z nás. Naša cesta vedie k večnosti a k nebu.
Na kríži Ježiš hovorí Jánovi: „Hľa, tvoja matka“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Zdalo by sa, že Ján zobral Máriu k sebe, aby sa o ňu staral. Ale Ježiš nám dal svoju Matku, aby sa ona starala o nás. V tropári Zosnutia voláme, aby nás vo svojom Zosnutí neopúšťala a ďalej sa modlila za nás. Tak aj dnes ostáva s nami, s našimi rodinami a ukazuje nám cestu k pravému domovu.
Osobitne je prítomná tam, kde je mnoho bolesti, morálneho a fyzického utrpenia, ale aj z tejto ľudskej tragédie nás chce vyvádzať a vraví nám, že aj uprostred veľkého utrpenia ostáva nádej na víťazstvo nad zlom.
Naša úžasná stichira z liturgie hovorí: „Ja viem, že ty môžeš všetko ak len chceš,“ a druhá, v ktorej sa obraciame k Sudcovi, pred ktorého sa raz postavíme: „Nemôžeš nás opustiť, lebo sa za nás modlí tvoja Presvätá Matka Mária“. A Svätý Otec v encyklike Caeli Reginam nazýva Božiu Matku „Všemohúcou prosbou Boha na kolenách“.
V nebi sa náš život už neskončí, nebude ničím ohrozený, neprinesie nám slzy a utrpenie.
Boží Syn vstal z mŕtvych a vystúpil do neba. Jeho najsvätejšia Matka po zosnutí bola s telom a dušou vzatá do neba, ba už na zemi bola svedkom neba. Jej neustála starosť a starostlivosť o ľudskú rodinu nám hovorí, že hoci je nebo nad zemou, nie je od nás ďaleko, lebo tam je naša Matka.
V milosti, o ktorej Mária svedčí vo svojom zosnutí, vidíme Boží úmysel vo vzťahu k všetkým ľuďom, počínajúc našimi prarodičmi, Adamom a Evou.
Po Ježišovi Kristovi je Mária prvým človekom, ktorý nám sľubuje plné šťastie v súlade s prísľubom nášho vzkriesenia. Amen. 

Zdroj: Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

Jubilejný rok Prešovskej archieparchie
Dnes
09. december 2019 (pondelok) Izabela
Svätý dňa: Náš prepodobný otec Patapios.
Liturgické čítania:
Ap. zač. 319. (Hebr 8, 7 – 13); Mk zač. 33. (8, 11 – 21)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031 
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1343257 (35 %)
môže byť
1224169 (32 %)
nepáči
1234425 (32 %)
Hlasy: 3801851
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX