11.09.2015 | TK KBS, ml; ml | 
(1595)
(1595)
Na pietnej spomienke za obete holokaustu op aj zstupca KBS
Bratislava 9. septembra (TK KBS) Pamiatku obeti holokaustu si dnes tradinm poloenm vencov a kvetov uctili predstavitelia verejnho ivota v Bratislave. Na pietnom akte na Rybnom nmest, kde v minulosti stla synagga, sa okrem najvych stavnch initeov, lenov vldy a parlamentu, predstaviteov diplomatickho zboru a Zvzu idovskch nboenskch obc, niektorch, ktor preili holokaust a desiatok ud, zastnil aj zstupca Konferencie biskupov Slovenska. V jej mene si pamtn de, ktor je vrom prijatia nariadenia o prvnom postaven idov vldou vojnovho Slovenskho ttu, pripomenula hlava Grckokatolckej cirkvi na Slovensku Mons. Jn Babjak, preovsk arcibiskup metropolita. Slovensko si pripomenulo pamtn de venovan obetiam holokaustu a rasovho nsilia po 15-krt.
Arcibiskup Babjak pri pamtnku genocdy idovskho nroda poas druhej svetovej vojny vyslovil predsavzatie, e to, o sa "v naej vlasti pred 74 rokmi stalo, sa u nesmie nikdy zopakova. Ako mohol takto ubliova lovek loveku? Otzka vyznie ete nstojivejie, ke si uvedomme, e na ele ttu stl prezident kaz. Mojou lohou nie je hada vinnkov, i v dejinch zlomov okamihy, ktor vtedajch predstaviteov viedli k tmto krokom. To prenechm historikom, ale ako hlava Grckokatolckej cirkvi na Slovensku vm chcem v krtkosti predstavi, e vetko mohlo vyzera inak, keby... Samozrejme, dnes nijak keby u neobstoj, ale aby sme tie ist chyby nezopakovali v sasnosti a v budcnosti, ponkam jeden prkladn postoj mjho blahoslavenho predchodcu, preovskho biskupa, muenka Pavla Petra Gojdia, OSBM."
Metropolita Grckokatolckej cirkvi na Slovensku zdraznil, e prve biskup Gojdi sa u pred vypuknutm vojny a pred prijatm tzv. idovskho kdexu snail upozorni svojich kazov, veriacich i verejnos na bujnejci nacionalizmus a ovinizmus. "Preto 25. janura 1939 napsal pastiersky list, v ktorom nabdal svojich kazov a veriacich k lske ku vetkm uom bez rozdielu. Doslova napsal: Dnen uvedomel nacionalista sa nevie spriateli s mylienkou, e kad lovek, nech by bol Turek, alebo Tatr, biely, alebo ierny je Bohom stvoren a m rovnak prva... V pohade na to, o neskr nasledovalo vidme, e blahoslaven Gojdi mal prorockho ducha a zavasu odhalil tento hriech, aby neprerstol do katastroflnych rozmerov. Nemal strach vyjadri sa, zasta sa, hoci vea riskoval, lebo nebol v obube u vtedajch mocnch."
"Ke sa mu ako jednotlivcovi nepodarilo mainriu zla zastavi, op sa vemone snail spolu s kazmi a veriacimi pomha najviac postihnutm spoluobanom. Preto, nie je to nhoda, e ako prv katolcky biskup na svete dostal ocenenie ttu Izrael Jad Vaschem Spravodliv medzi nrodmi," povedal arcibiskup Babjak. Zdraznil, e dnes, ke s pietou spomname na obete holokaustu, "poume sa, kde nai predkovia urobili chyby. A prklady hrdinov, ktor sa od zaiatku postavili proti zlu nech ns povzbudia, aby sme dnes vedeli zaujma sprvne postoje. Prihovrajme sa dnes slovom za prenasledovanch v tragickch vojnovch konfliktoch, vimnime si uteencov, nebojme sa posli im. Ak to neurobme, hroz nm, e mono u zajtra vymyslme nejak nov kdex, ktor bude degradova udsk dstojnos," dodal preovsk metropolita.
Pietnu spomienku moderoval riadite Mzea idovskej kultry Pavol Mean. Prtomnm sa prihovoril predseda vldy SR Robert Fico, Dr. Oto imko, ktor preil holokaust, vkonn riadite strednho zvzu idovskch nboenskch obc Igor Rintel a arcibiskup Babjak. Na konci spomienkovho podujatia, na ktorom sa zastnil aj predseda Nrodnej rady SR Peter Pellegrini, podpredsedovia Erika Jurinov a Jn Fige, bval prezident Ivan Gaparovi a zstupcovia diplomatickch zborov SR, predniesol modlitbu za obete holokaustu bratislavsk rabn Baruch Myers. Pamtn de obetiam holokaustu a rasovho nsilia odobril slovensk parlament na 9. september preto, lebo v ten de v roku 1941 vtedajia Slovensk republika prijala 290 represvnych paragrafov, takzvan idovsk kdex, ktorm sa zaal proces idovskch deportci.
PLN ZNENIE prhovoru arcibiskupa Babjaka je ::TU::
|
1510041 (35 %)
