Z rúk vladyku Jána Babjaka SJ prijali seminaristi poddiakonát a diakonát

Na sviatok Počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou, 8. decembra, sa v prešovskom katedrálnom chráme konali nižšie a vyššie svätenia seminaristov Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Postriženije a svätenie na čteca, pivca i sviščenosca (čitateľa, speváka a svieconosiča) prijal z rúk vladyku Jána Babjaka SJ, prešovského arcibiskupa a metropolitu, seminarista Martin Tkáč, ktorý je odborným asistentom na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Potom on i ďalší pätnásti seminaristi boli ustanovení do služby poddiakonov.

 

V homílii seminaristom i všetkým prítomným rozlomil Božie slovo vladyka Ján. Čítanie z evanjelia rozdelil na dve časti. „Drahí svätenci, ste vysvätení a postavení do služieb nie preto, aby ste sa ukryli pod posteľ. Vy máte byť na svietniku a máte svietiť dobrými skutkami, službou a láskou.“ Položil otázku, kde čerpať silu svietiť? O tom hovorí druhá časť čítania – počúvať Božie slovo a zachovávať ho. Lebo v ňom je každodenný pokrm, ono rieši problémy, ono bude svetlom na každý deň a inšpiráciou na konanie dobra. „Buďte podobní Bohorodičke.“ Upriamil zrak na Presvätú Bohorodičku, lebo ona je vo všetkom vzorom pre kresťana. Aj my, tak ako ona, máme dychtiť po Božom slove a uchovávať si ho vo svojom srdci. Len tak sa môžeme stať skutočnými apoštolmi. „Chceme čím užšie patriť Kristovi, aby sme mu mohli slúžiť, a to najmä v núdznych bratoch a sestrách.“ Kňazská duchovná cesta je o službe, preto vladyka Ján zdôraznil túto podstatnú časť kňazstva, ktorej sa, žiaľbohu, niektorí kňazi spreneverujú. Vyjadril nádej a vieru, že každý jeden túži žiť svoje kňazstvo naplno podľa Božieho slova. Na konci homílie všetkých svätencov zveril pod ochranu Presvätej Bohorodičke, aby ona učila láske k Božiemu Slovu a službe na tom mieste, kam raz budú poslaní.

 

Po podstatnej časti liturgie – premenení – nasledovala diakonská vysviacka Jozefa Kavčáka, absolventa seminárnej formácie i teologických štúdií v Prešove. Po slávnosti za všetkých svätencov vladykovi Jánovi i seminárnym predstaveným poďakoval poddiakon Matej Buk.

 

Obradom prvého stupňa nižšieho svätenia – postriženija – sú seminaristi prijímaní do duchovenstva. Na znak zrieknutia sa svetských radostí svätencovi strihajú vlasy v znaku kríža a po biskupovej modlitbe prijímajú sviecu, knihu apoštolských čítaní a stichár, ako rúcho spravodlivosti. Svätenec odchádza podľa poučenia mu daného, aby každý deň čítaním Božieho slova rástol v cnostiach, a tak bol hodný prijať aj vyššie stupne služby, ktoré má preňho Pán pripravené.

 

Subdiakonát (poddiakonát) je stredný stupeň medzi čitateľom, svieconosičom (postriženijem) a medzi diakonátom. Prvú zmienku o subdiakonoch nachádzame od polovice tretieho storočia. Služba subdiakona v sebe zahŕňa predovšetkým udržiavať v čistote bohoslužobné nádoby a svietniky na oltári, zapaľovať sviece, obliekať do liturgického rúcha biskupa a kňaza, pripravovať veci na udeľovanie sviatostí, zlievať vodu na ruky biskupa a kňaza a čítať apoštola – čítanie z listov apoštolov. Obrad ustanovenia za subdiakona pozostáva z vkladania rúk biskupa na hlavu svätenca a z modlitby, ktorá v sebe obsahuje prosbu, aby ho Pán zachoval nepoškvrneným a aby mu dal milosť milovať krásu jeho domu a učinil ho dôstojným vykonávať službu subdiakona. Svätenci trikrát lejú vodu na ruky svätiteľa hovoriac pritom: Jelicy vírniji, čo znamená, vy, ktorí ste verní. V histórii bolo službou poddiakona tiež, aby strážil dvere do chrámu, aby katechumeni pred liturgiou verných vyšli von a tí, ktorí sú verní (už pokrstení), aby ostali v chráme a ďalej boli účastní na liturgickom slávení. Biskup im potom dáva na plece lention, ktorý symbolizuje službu starať sa o liturgické nádoby.

 

Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnom a súkromnom bohoslúžení, posluhuje pri sviatostiach, ale ani jednu nevysluhuje. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia sv. Ignáca Antiochijského diakoni v súlade s biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud „Pánove príkazy“. Liturgickou službou diakona je prednášanie ekténií, čítanie evanjelia a ostatné usmerňujúce texty počas svätej liturgie, nevyhradené kňazovi. Znakom diakonskej hodnosti je orár.