Menu
Citát
Ľudské hriechy majú svoj počet a svoju mieru, avšak milosrdenstvo Božie mieru nemá. Preto nech žiaden hriešnik nezúfa, ale, pozerajúc sa na milosrdenstvo Božie, nech sa kajá.
sv. Augustín
Gréckokatolícky magazín
Centrum pre rodinu Sigord
Gréckokatolícke Mládežnícke Pastoračné Centrum
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

02.09.2017 | Informačné stredisko Prešovskej archieparchie | Čítanosť(298)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Homília vladyku Johna Kudricka, emeritného parmského eparchu, na odpustovej slávnosti v Ľutine 20. augusta 2017

Homília vladyku Johna Kudricka, emeritného parmského eparchu, na odpustovej slávnosti v Ľutine 20. augusta 2017

Slava Isusu Christu!
 
Ďakujem vám, vladyka Ján Babjak, za pozvanie zdieľať Božie slovo tu v domovine, odkiaľ pochádza moja rodina. Ako sa len zmenil svet, odkedy odtiaľto môj starý otec pred sto rokmi odišiel! Svet sa zmenil, ale stále potrebuje Boha a Boh sa rozhodol „potrebovať“ nás, Cirkev, aby sme sa stali jeho spolupracovníkmi pri zdieľaní radostnej zvesti o spáse, ktorú sme dosiahli v živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.
 
Prichádzame spoločne na túto púť a cítime sa posilnení. Ale potom sa vrátime do sveta, a keď sa pozrieme na seba samých a na svet okolo nás, povieme si: „Som slabý, sme slabí.“ Skutočne som, skutočne sme. Ale Boh potrebuje silnú Cirkev a Cirkev potrebuje silných členov. Každý z nás, ale aj spoločne ako Cirkev sa často cítime bezmocne: sú tu prírodné sily, nezvrátiteľné situácie, ľudia, ktorí sú okolo nás, dokonca aj naša vlastná osobná slabosť. Ako však môžem byť silný? Ako my môžeme byť silní?
 
Otec Raniero Cantalamessa v jednej zo svojich kázní Svätému Otcovi a pápežskému domu povedal, že si potrebujeme pripustiť istý druh pochybnosti, aby sme sa necítili spokojní s vierou, ktorú máme. Ale nie pochybovať o Ježišovi, ale pochybovať o sebe samých. Potom budeme môcť napredovať v hľadaní autentickejšej viery. Teraz je čas úprimne si povedať: „Verím, ale teraz viem, že neverím až tak skutočne celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou dušou.” Tak potom môže začať naša viera nanovo rásť. Ak je toto posolstvo dôležité pre Svätého Otca, je dôležité aj pre nás.
 
Teraz je čas, aby sme sa zamysleli nad svojou vierou, teraz je čas, aby sme sa zamysleli nad svojou silou. Keď sa nás Boh pýta: „Si dostatočne silný?”, chce, aby sme boli úprimní. Pýta sa nás: „Dôveruješ mi? Dovolíš mi byť tvojou silou?”
 
V 20. storočí našim biskupom a mnohým iným bolo povedané: „Vy ako Gréckokatolícka cirkev ste slabí. Pridajte sa k silnejším.” Ale oni vedeli, že Kristova Cirkev nemôže byť úplná bez svojej partikulárnej Cirkvi. Ukázali silu v slabosti. Kde našli túto silu? Cirkev neustále čelí rôznym útokom. Kde však nájdeme svoju silu? Svätý Pavol nás učí: „Sila sa dokonale prejavuje v slabosti.”
 
Tvárou v tvár utrpeniu sa naša otázka mení. Už sa nepýtame: „Som dostatočne silný?”, ale: „Naozaj verím?” Pretože je rozdiel v tom, v čo veríme. Boh pozná naše srdcia lepšie než my sami. Keď je naša viera zhodná s cestou, pravdou a životom, ktorým je Ježiš Kristus, urobí nás silnými. Keď neprispôsobíme svoje srdcia a skutky pravej viere, len samotná viera v existenciu Boha nám nepomôže. Dokonca aj diabol uznáva existenciu Boha.
 
V USA je veľmi populárne evanjelium prosperity. Viera vo vyššiu moc je prezentovaná ako to najdôležitejšie, čo nám pomôže prežiť život v prosperite. Upriamuje našu pozornosť na to, čo je tu a teraz, a ignoruje večnosť. Taktiež popiera objektívnu morálku. Američan otec John Courtney Murray napísal, že americká kultúra dala občanom všetko, pre čo sa oplatí žiť, ale nedala im nič, za čo sa oplatí umrieť. A jej úspech môžeme zhrnúť slovami: „získala kontinent, ale stratila vlastnú dušu”. „Všetko, pre čo sa oplatí žiť, ale nič, za čo sa oplatí zomrieť.” Amerika získala kontinent, ale stratila svoju vlastnú dušu. Platí to aj o ostatných krajinách? Všetci si na to potrebujeme odpovedať sami.
 
„Veríš? Si silný?” Pravá viera ťa urobí silným. Sv. Pavol nás učí: „Ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.” (1 Kor 1, 27)
 
Príbeh z dnešného evanjelia zobrazuje dvoch sluhov. Obidvaja mali dlh. Prvému sluhovi bol dlh odpustený, pretože by ho nikdy nebol schopný splatiť. Ale on vzápätí nebol ochotný odpustiť dlh, ktorý mal iný voči nemu. Samozrejme, hlavným posolstvom tohto príbehu je, že Boh nám láskavo odpustil a že my by sme mali toto odpustenie a lásku odovzdávať ďalej.
 
Mnohí by povedali, že odpustenie je prejavom slabosti, a tvrdia, že ten sluha z evanjelia bol silný. Ježiš však učí, že to, čo sa nám javí ako zdanlivá slabosť odpustenia, je v skutočnosti podiel na Božej sile. My sme vzápätí pozvaní preukázať rovnakú lásku ďalej. Rovnako ako nám silnejú svaly, keď ich precvičujeme, tak rastie aj naša vnútorná sila, keď v nás vzrastajú skutky Božej lásky, najmä odpustenie. Naša sila je závislá od Božej lásky a odpustenia. Z lásky a odpustenia neubúda, keď ich dávame ďalej, ba práve naopak, dávaním v nás rastú.
 
Je veľmi dôležité, že sa tu dnes stretávame, aby sme pokračovali v slávení sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Podobne ako pri Nanebovstúpení Pána, aj to, že i ona nás na prvý pohľad zdanlivo opustila, nám dovoľuje prežívať jej neustálu prítomnosť. Naša skúsenosť na tejto púti nám pripomína jej prítomnosť v Cirkvi. Spolu so svojimi biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami a s mnohými ďalšími, ktorí sú súčasťou Cirkvi, môžeme byť posilnení a živení, a náš život naberá správny smer.
 
Svätý Otec František sa na svojej púti vo Fatime, na ktorej sa zúčastnil v máji, aby si pripomenul sté výročie fatimských zjavení, modlil: ,Zdravas´, Kráľovná, blahoslavená fatimská Panna, útočisko a cesta, ktorá vedie k Bohu!ʻ On nazýva Máriu naším útočiskom a cestou k Bohu. Prečo by sme mali pozerať na Máriu, jednoduchú a zdanlivo bezmocnú ženu, keď hľadáme útočisko a silu? Tu sú štyri dôvody:
 
1. Mária bola vyvolená, aby sa stala Ježišovou matkou, a tým aj Božou matkou. Boh pre ňu pripravil jedinečný stav bezhriešnosti a ona sama k tomu ešte pridala svoje Fiat – Nech sa stane! Tak sa mohol utvoriť medzi ňou a Bohom ten najdôvernejší vzťah. V Máriinom privilegovanom vzťahu k Bohu nájdeme silu v našej slabosti.
 
2. Presvätá Bohorodička bola prítomná v Ježišovom živote od jeho počatia až po chvíľu, keď je jej srdce preniknuté mečom pri jeho ukrižovaní. Zdieľala s ním cestu, ktorá mala urobiť smrť bezmocnou. V jej živote s Ježišom nájdeme silu v našej slabosti.
 
3. Z kríža Ježiš apoštolovi Jánovi aj nám všetkým povedal: „Hľa, tvoja matka.” Rovnako ako sprevádzala Ježiša na jeho ceste, chce sprevádzať aj nás na našej ceste k plnosti neba. V jej materstve nachádzame silu v našej slabosti.
 
4. Počas celých storočí sme sa obracali na Máriu, keď sme čelili nebezpečenstvu. Od čias Konštantínopola v 10. storočí cez Máriapócs, Fatimu a napokon aj Ľutinu nás Mária inšpiruje svojou silou v slabosti.
 
O niekoľko mesiacov budeme sláviť sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky. Na ikone tohto sviatku Mária drží nad nami svoj závoj, symbol ochrany svojho Syna. Prečo nám tento závoj neprekáža a nedlávi nás na našej životnej ceste? Budeme schopní slobodne sa pohybovať, ak je nad nami tento jej závoj? Budeme schopní zreteľne počuť a vidieť, ak je nad nami tento závoj? Nestratíme svoju vlastnú identitu, ak je nad nami tento závoj? Ako nám môže dať silu v našej slabosti? To všetko môžeme, lebo Máriin závoj nás prikrýva láskavo. Jemnosť sa často považuje za slabosť, ale jemnosť je sila, ktorá je pod kontrolou.
 
Žalmista nám pripomína, že je ako jemný dážď, ktorý nasiakne a vyživuje pôdu. Svätý prorok Eliáš uvidel Pána v jemnom vánku. V Evanjeliu podľa sv. Matúša nás Ježiš pozýva, aby sme sa učili od neho, lebo je tichý a pokorný srdcom. Túto jemnú silu nachádzame aj u Bohorodičky. Uisťujeme sa ňou a sme vedení k tomu, aby sme tak našli silu v našej slabosti. Nachádzame silu, keď si spomenieme na jej ochotu byť Božou matkou. Učíme sa, ako si našu pokoru dokáže Boh použiť pre dobro sveta. Spomeňme si aj na to, ako láskavo Mária usmernila obsluhujúcich na svadbe v Káne Galilejskej, „Urobte všetko, čo vám povie.” Nachádzajme silu v poslušnosti voči Božiemu plánu pre náš život.
 
Presvätá Bohorodička si zaslúži našu dôveru. Mária pozná naše trápenie, zdieľané so spásonosným utrpením Ježiša. Poďme k nej ako k svojej Matke, ktorá pozná utrpenie svojich detí a ich slabosti, aby sme našli silu. Ak budeme žiť svoje životy podľa Máriinho vzoru, budeme môcť prehlbovať dôverný vzťah s Bohom a dovolíme Svätému Duchu, aby v nás prebýval, posilňoval nás a ukazoval nám cestu. Máriin vzťah s Bohom bol obojstranný. Nikdy nepodceňujme silu modlitby, uctievania, štúdia, pôstu, charity, lebo to všetko nám pomáha budovať náš vzťah s ním. Tak nájdeme silu. Hľadajme Máriinu ochraňujúcu materinskú lásku. Nech my všetci, naše rodiny, naša Cirkev, naša spoločnosť nájdeme silu v jej príklade a príhovore.
 
Od počiatku kresťania nachádzali silu vo svojich zdanlivých slabostiach práve pri obracaní sa na Máriu. Našli, ako sa modlil pápež František, útočisko a cestu k Bohu. Aj my sa obráťme na Máriu slovami jednej z najstarších modlitieb kresťanského Egypta: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, panenská Bohorodička. Prosbami našimi nepohŕdaj v našich potrebách, ale vysloboď nás z každého nebezpečenstva, jediná čistá a požehnaná.”

Dnes
19. november 2017 (nedeľa) Alžbeta
Liturgické čítania:
Ap. zač. 229 (Ef 5, 8b – 19); Lk zač. 66 (12, 16 – 21)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930 
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1039986 (36 %)
môže byť
940353 (32 %)
nepáči
946104 (32 %)
Hlasy: 2926443
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX