Menu
Citát
Zo všetkých čností vyhľadávajme hlavne tie, ktoré slúžia nielen na našu spásu, ale aj pre dobro blížneho... Čo sa týka pozemských vecí, nik nežije len pre seba: remeselník, vojak, roľník, obchodník, všetci bez výnimky prispievajú k spoločnému dobru a dobru svojich blížnych. Ešte v plnšej miere sa to týka duchovného života, ktorý je pravým životom. Ten, kto žije len pre seba a pohŕda blížnym, je neužitočná bytosť, nie je ani človekom, nepatrí do nášho rodu.
sv. Ján Zlatoústy
Gréckokatolícka charita Prešov
Rómska misia
Gréckokatolícka teologická fakulta
GMC BARKA - Juskova Voľa
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

15.09.2017 | Informačné stredisko Prešovskej archieparchie | Čítanosť(1345)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Príhovor prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ na 9. Metropolitnej púti kňazov 9. septembra 2017 v Ľutine

Príhovor prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ na 9. Metropolitnej púti kňazov 9. septembra 2017 v Ľutine

 Drahí vladykovia, drahí spolubratia v kňazskej službe, drahé manželky kňazov!
 
Vítam vás všetkých na tejto našej 9. Metropolitnej púti kňazov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. A hneď chcem pripomenúť, že tú desiatu metropolitnú púť na budúci rok budeme prežívať v jubilejnom roku 200. výročia vzniku Prešovskej eparchie.
 
Táto dnešná púť môže byť takou predprípravou. Veď už od dnes môžeme ďakovať za všetky milosti a dary, ktoré nám Pán udelil počas tých 200 rokov služby našej cirkvi – Prešovskej eparchie. Vieme, že veriaci gréckokatolíci na tomto území žili už dávno predtým a patrili do Mukačevskej eparchie. Pravdepodobne nie je možné zistiť presný počet kňazov, presný počet svätých liturgií, svätých spovedí, ktoré gréckokatolícki kňazi vykonali. Jedno, čo môžeme s istotou povedať je to, že Pán Boh bol a stále je k nám milostivý, plný lásky, rozdáva svoje dary a zachraňuje ľudí aj cez našu službu pre večný život.
 
Svet sa mení, politické zoskupenia sa menia, vlády rôznych režimov sa menia, len Pán Boh zostáva stále ten istý, On sa nemení, lebo jeho podstatou je Láska a On ňou stále v každom okamihu zahŕňa každého človeka.
 
Drahí bratia kňazi, v prvom rade si dobre uvedomme veľkosť Božej lásky v našom osobnom živote, potom v životoch našich rodín, našich detí a našich veriacich. To, že sme boli povolaní do kňazskej služby, to nebolo čosi samozrejmé, ale veľká Božia milosť. Koľko lepším a schopnejším mladíkom sa tejto milosti nedostalo. Bol nám daný nezaslúžený dar, za ktorý treba každý deň ďakovať a prosiť o silu verne spolupracovať s týmto darom, lebo raz bude od nás Pán žiadať vyúčtovanie. Komu sa veľa dostalo, od toho sa bude veľa vyžadovať.
 
Ďalej si máme uvedomiť, že naša práca spočíva v duchovnej oblasti a že aj od nás závisí spása, či zatratenie mnohých duší. Preto máme byť veľmi zodpovední a horliví vo vykonávaní tejto kňazskej služby. Ochotne spovedajme a ponúkajme veriacim dostatok príležitostí k tejto sviatosti.
 
Sme všetci na svietniku a buď vydávame svedectvo všetkým, alebo pohoršujeme mnohých. Snažme sa o vydávanie kňazského svedectva, ale aj žiarivého svedectva nášho manželského či rehoľného života.
 
My, vaši biskupi, vidíme, že mnohí z vás ste skutočne verní kňazskej službe a horliví v každodennom kňazskom pôsobení. Za to vám v svojom mene, aj v mene mojich spolubratov vladykov, zo srdca vyslovujem poďakovanie.
 
Viem, že mnohí sa boríte s menšími i väčšími ťažkosťami či už v pastoračnej práci s ľuďmi, s mládežou, možno aj s financiami vo farnostiach...
 
Ste drvivá väčšina z vás ženatí kňazi a máte rodiny. Možno si niekedy myslíte, že vás my, vaši biskupi, nedokážeme pochopiť. Iste, vy žijete v rodinách, a preto sa možno niekedy naozaj nedokážeme dostatočne vžiť do vašej situácie. Ale buďte si istí, že si uvedomujeme, aké je náročné dnes po každej stránke zabezpečiť život rodiny, byť dobrými kňazmi, manželmi a otcami.
 
Preto veľmi obdivujeme aj vaše kňazské manželky, o ktorých možno povedať, že ich Boh povolal do tejto špecifickej služby Cirkvi. Áno, byť manželkou kňaza je veľké povolanie, ktoré dáva Boh.
 
Aj materiálna starostlivosť o deti a ich výchova i odovzdávanie viery je dnes veľmi náročné. Viem, že to nemáte ľahké. Ale, bratia, Boh vás, Boh nás povolal do tejto služby. A nesľúbil nám, že bude všetko podľa našich ľudských predstáv, ale sľúbil nám a dáva nám svoju lásku a požehnanie i večný život. Jemu patríme! Nič viac ako patriť Bohu, byť s ním v jednote, neexistuje! Máme nezaslúženú milosť „byť s ním a s dvanástimi“ , teda byť v jeho Cirkvi. My, vaši pastieri, vás aj naďalej chceme sprevádzať modlitbami a povzbudzovať vo viere a dôvere v Boha a v Cirkev.
 
Radi by sme vyhoveli každému z vás ako sa len dá, ale niekedy to objektívne v našich podmienkach nie je možné. Veď to predsa dobre viete... Niekedy sa stane, ako sa dozvedám, že kňaza prekladám s najlepším vedomím, že ide na dobré, primerané miesto a potom sa dozviem, že jeho predchodca zanedbal starostlivosť o cirkevný majetok, napr. o farskú budovu. Ale, verte mi, nie je v ľudských silách to všetko zachytiť a o všetkom vedieť.
 
Na druhej strane, nebuďme krátkozrakí a uznajme, že sa predsa len nemáme zle. Naopak, keď sa pozrieme v niektorých okolitých krajinách, ďakujme Bohu... Napriek všetkým problémom, ktoré život prináša, napriek všetkým nedokonalostiam – či už našim, alebo našich blížnych, vrátane nedokonalostí našich veriacich – ak máme Kristovo svetlo, budeme každý deň ďakovať za všetky milosti a dary a volať: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym! Ale aj volať to, čo každý deň spievame v liturgii: Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko!
 
Áno, každý sme iný, každý sme originálom a máme svoje špecifické povahové črty, jeden dokáže lepšie to, druhý zase iné... Ale Boh má tú moc, že z nás mnohých robí jedno – svoje telo – Cirkev. Pozývam vás, aby sme na tejto našej spoločnej púti znova pozdvihli hlavu a nanovo uvideli Ježiša medzi nami a s nami. Nie sme sami! On je tu – s našimi slabosťami, bolesťami i radosťami.
 
Som veľmi rád, že tých sťažností na kňazov, na ich pohoršlivý život ubudlo, ale predsa ešte sa vyskytujú. Ako je napr. možné, že kňaz nevie v pokoji žiť so svojimi susedmi? Ako takýto kňaz môže ľudí priťahovať k Pánu Bohu, keď sa hnevá, nadáva a neznáša svojho suseda?
 
Kňazské rodiny znova zažiarte čistotou, obetou a krásou, aby ste boli veľkým vzorom a povzbudením pre veriacich, ako tomu bolo v minulosti. Predovšetkým v otvorenosti k životu buďte príkladom pre veriacich, ale i neveriacich. Všetci sme zaiste dojatí príkladom otca Jána Sabola a jeho manželky Márie, ktorá odišla k Otcovi. Verme, že táto jej obeta z lásky k životu, ktorý dáva Boh, prinesie svoje ovocie. Jej hrdinský postoj je niečo, čo nás všetkých – predovšetkým vás, bratia, a vaše manželky – môže povzbudiť a posilniť v dôvere v Boha.
 
Ďalej zažiarte zodpovednou výchovou svojich detí, aby aj oni vydávali svedectvo, že pochádzajú z kňazských rodín, že to čo ich otec hlása iným, že tým sa aj on sám i celá jeho rodina riadia. Vyskytli sa v poslednom čase niekoľké zlyhania kňazských rodín, rozvody, pohoršlivé príklady.

Keď asi pred 10 rokmi boli na návšteve biskupskej kúrie Francúzi a rozprával som im krátku históriu a tiež som im hovoril o bohoslovcoch a o kňazoch, ich kňaz sa opýtal, koľkých kňazov mám rozvedených. Povedal som ani jedného, ako by sa kňazi mohli rozvádzať. Dnes už by som musel svedčiť, áno už 5 kňazských rodín sa mi rozpadlo... Smutná bilancia. A v koľkých kňazských rodinách to nefunguje, hoci žijú spolu?
 
Buďme radostnými ľuďmi, s pozitívnym zmýšľaním. Dokážme všetko v živote prijímať s vďakou a s láskou, aj kríž, aj neúspech, aj podraz. Pán Boh aj zlo môže obrátiť na dobro a odmení za nespravodlivé urážky, podrazy či osočovania. Predovšetkým Jemu, ktorý je Najsvätejší a Najspravodlivejší ide o pravdu, o lásku a o česť človeka. On pokorí všetkých tých, ktorí chceli ublížiť, či strojili pascu nevinným ľuďom.
 
Drahí bratia kňazi, sľubovali sme poslušnosť biskupovi a Cirkvi. To neboli iba prázdne slová, akýsi vysviackový rituál pri kňazskej vysviacke, ktorý sa patrí zo slušnosti urobiť. Nie, drahí bratia kňazi, tento náš sľúb poslušnosti prijal sám Pán Boh. On ho prijal a tiež podpísal podobne ako my. Preto, každé odmietnutie poslušnosti v našom kňazskom živote je našou prehrou a ochudobnením, našou degradáciou.
 
Žime v jednote s biskupom a keď s niečím nesúhlasíme, otvorene mu povedzme. Drahí bratia kňazi, iba tí, ktorí vytvárajú jednotu s biskupom sú otvorení pre Božie požehnanie, sú živými ratolesťami na kmeni. A predstavme si kňazské účinkovanie bez Božieho požehnania – ja si to veru neviem predstaviť, lebo to sú už vyschnuté ratolesti, oddelené od kmeňa.
 
Nenadávajme na svoju Cirkev, lebo by sme sa podobali ľuďom, ktorí špinia do vlastného hniezda. Áno, žijeme ešte na zemi a nie v nebi, sme nedokonalí, a to všetci, nielen niektorí. Pápež František seba charakterizuje ako veľkého hriešnika a spolieha sa iba na Božie milosrdenstvo a na Jeho pomoc, ale o Božie milosrdenstvo stojí a usiluje sa oň. Kto si neváži svoju Cirkev, neváži si ani svoje kňazstvo a dokonca ani svoj život. A to je už veľmi zlé.
 
Nie je umenie padnúť – všetci s tým máme vlastnú skúsenosť, lebo máme skúsenosť s hriechom. Ale musíme sa usilovať hneď s Božou pomocou vstať a obnoviť jednotu s Ježišom Kristom. Lebo zostať v hriechu je služba diablovi, kým povstať z hriechu je služba Bohu.
Drahí bratia kňazi, vážme si jeden druhého a nenadávajme na druhých kňazov. Iste, nie každý každému vyhovuje so svojou povahou, so svojím temperamentom, so svojimi darmi i chybami. Ale majme úctu jeden k druhému a tým dáme úctu Ježišovi Kristovi, ktorý si nás vybral a vysvätil cez biskupa. Teda, keď nás rešpektuje Pán Ježiš, či sa mi navzájom nemáme rešpektovať? Vzájomne si pomáhajme, i napomínajme, ale bez urážok, citlivo, keď vidíme že niektorý z nás pochybil. Je to naša služba lásky.
 
Neseparujme sa od druhých a nepovyšujme sa nad nikoho. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť. Tiež sa nevysmievajme z nikoho, lebo tým iba ukazujeme svoju biedu pred ľuďmi i pred Bohom. Budujme vzájomnú jednotu založenú na Ježišovi Kristovi. On nás denne zjednocuje cez svoje telo a cez svoju krv – cez túto zázračnú infúziu. Chcem vyzdvihnúť niektoré kňazské spoločenstvá, ktoré sa stretajú na spoločnú modlitbu a duchovne sa obohacujú.
 
Nezáviďme si navzájom, ale predbiehajme sa v čnostiach. Tým ukážeme svoju zrelosť v duchovnom živote v nasledovaní Ježiša Krista. Predbiehajme sa v konaní dobra a v dobrých duchovných nápadoch. Buďme kreatívni a snažme sa o každodenný duchovný rast. Snažme sa, aby rástlo aj naše farské spoločenstvo, ktorému slúžime. Prichádzajme s rôznymi nápadmi a premietajme ich do každodenného života.
 
Oslavy 200. výročia vzniku Prešovskej eparchie a 10. výročia metropolie, ale aj niekoľko ďalších výročí v roku 2018, budú sprevádzané mnohými spôsobmi, viacerými konkrétnymi podujatiami, knižnými publikáciami, konferenciou, filmom a duchovnými púťami. Koncom tohto roka dostanete kalendár jubilejných osláv, aby ste sa mohli so svojimi veriacimi do nich zapojiť. Už teraz je realizovaná putovná výstava o blaženom hieromučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi OSBM s názvom Boh je láska, milujme ho!, ktorou sme začali bezprostrednú prípravu na blížiaci sa Jubilejný rok Prešovskej archieparchie a môžete si ju pozrieť teraz tu v ľutinskej bazilike.
Tu v Ľutine teraz prebieha aj VI. Medzinárodný maliarsky plenér na tému blížiaceho sa 200. výročia vzniku Prešovskej eparchie. (Dnes však umelci tvoria mimo Ľutiny, aby nás nevyrušovali, alebo aby sme my ich nevyrušovali.)
 
Už to bolo v obežníku Prešovskej archieparchie, ale ešte raz vás chcem poprosiť o staré dobové fotografie, ale tiež ak by niekto vedel, kde by sa vedel nájsť historický záznam prvej svätej liturgie v Prešove v terajšej Konkatedrále sv. Mikuláša, ktorá sa slúžila ešte pred oficiálnym povolením Gréckokatolíckej cirkvi.
 
Ešte by som chcel spomenúť podávanie Eucharistie deťom a nemluvňatám. Dúfam, že už s tým problémy nie sú (aj keď zatiaľ to praktizujeme rozdielne v eparchiách, resp. nie úplne rovnako), len treba si počínať citlivo, s lásk ou a s vierou. Lebo keby to mal byť iba nejaký východný rituál, ktorým sa odlišujeme od rímskokatolíkov, bolo by to zlé. Ak to budeme študovať, vysvetľova ť a podávať s veľkou vierou a láskou, môže to priniesť duchovné ovocie a požehnanie. Ale to, na čom si myslím že najviac záleží, je náš osobný príklad pre deti – príklad rodičov, ich snaha o svätosť. Potom budú mať o svätosť záujem aj deti. Ak to bude ináč, neprinesie to žiadny úžitok.
 
V závere vám všetkým, drahí kňazi, ešte raz ďakujem za vašu kňazskú službu, za vaše zaangažovanie sa za šírenie Božieho Kráľovstva na zemi a za maximálnu snahu o spásu nesmrteľných duší.
 
K tomu všetkému Vám zo srdca žehnám.
 
A predsa ešte jedná záležitosť – 100. výročie od prvého zázraku vo Fatime. Pripomíname si to, ale i zabúdame na to. Aby sme si to ešte intenzívnejšie pripomenuli a pripomínali to i svojim veriacim, teraz sa zasvätíme – zveríme Fatimskej Panne Márii – zasvätením sa z Mariánskeho večeradla.
 
Vyložím Eucharistiu a vy si kľaknite, alebo stojte tak, aby ste mohli čítať text zasvätenia na plátne.

Jubilejný rok Prešovskej archieparchie
Dnes
14. október 2019 (pondelok) Boris
Svätý dňa: Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius. Naša prepodobná matka Paraskeva Trnovská.
Liturgické čítania:
Ap. zač. 255. (Kol 2, 13 – 20); Lk zač. 43. (9, 18 – 22) (radové)
Ap. zač. 208. (Gal 3, 23 – 29); Mt zač. 104. (25, 1 – 13) (prepodobnej)
Kalendár
PonUtoStrŠtvPiaSobNed
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031 
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1323013 (35 %)
môže byť
1204496 (32 %)
nepáči
1214375 (32 %)
Hlasy: 3741884
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX