Menu
Citát
Ten sa cvičí v jednej čnosti, ten zas v inej, niekto vo všetkých, ale jedno musíme mať všetci spoločné: stály rast.
sv. Gregor Naziánsky
Rómska misia
Národné stretnutie mládeže
Gréckokatolícka charita Prešov
Gréckokatolícka teologická fakulta
Úvod > Arcibiskupstvo > Spravodajstvo > Správy

06.07.2018 | TK KBS, mk | Čítanosť(366)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Homília arcibiskupa Jána Babjaka pri svätej omši na Národnej púti v Nitre

Homília arcibiskupa Jána Babjaka pri svätej omši na Národnej púti v Nitre

Nitra 5. júla (TK KBS) Slávnostnú svätú omšu na Národnej púti k svätým solúnskym bratom Cyrilovi a Metodovi dnes v Nitre na Svätoplukovom námestí celebroval prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ. Homíliu, ktorú predniesol pri tejto príležitosti, prinášame v plnom znení.
 
----------------
 
Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, vážení predstavitelia štátnej správy a samosprávy, drahí spolubratia v kňazskej, rehoľnej i diakonskej službe, ctihodné rehoľné sestry, vážení hostia, milí televízni diváci, drahí bratia a sestry!
 
Zišli sme sa tu v starodávnej Nitre, symbole našej vlasti, kde sa pred vyše tisíc sto rokmi dotkli našej zeme naši vierozvestcovia solúnski bratia sv. Cyril a sv. Metod. Dotkli sa našej zeme nielen nohami, ale predovšetkým s Božím slovom a Božou milosťou. Vtedy vtlačili pečať našim dávnym predkom, Slovanom, lebo im zasiali do sŕdc živú vieru v jedného, trojjediného Boha, a cez nich sme tento dar živej viery prijali aj my, ich potomkovia.
 
Synovia a dcéry sú hrdé na svojich dobrých rodičov, majú ich v úcte a s láskou na nich spomínajú. Aj my dnes, potomkovia dávnych Slovanov, sme hrdí na našich vierozvestcov, lebo sú našimi otcami vo viere. Kniha Sirachova v prvom čítaní nás inšpiruje slovami: „Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa činov. Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.“
 
Sv. solúnski bratia vysoko pozdvihli našich predkov tým, že im ohlásili vieru v živého Boha. Dali zmysel ich životu, lebo ich naučili ako majú žiť, aby dosiahli svoj večný cieľ – spásu. Spolu so živou vierou im odovzdali aj kultúru, vytvorili im písmo a tým ich zaradili medzi kultúrne národy.
 
Dnes si na nich zvlášť spomíname a to najmä preto, lebo cítime, že to s nami nejde dobrým smerom, že nás niekto cudzí chce zviesť z pravej cesty. Preto ich prosíme o príhovor u Nebeského Otca, aby nám aj dnes vzbudil slávnych mužov, ktorí by nás správne viedli cez rôzne úskalia dnešného sveta, aby nám predkladali dobré zákony a stali sa skutočnými vodcami nášho ľudu, nášho národa.
 
Veru, naša krajina potrebuje znovu počuť pevný hlas a mocný príklad vierozvestcov dneška, ale potrebuje aj zodpovedných vodcov v našej krajine, ktorým by bytostne išlo o náš ľud, pre ktorý by boli ochotní namáhať sa a prinášať aj veľké obety, podľa vzoru sv. solúnskych bratov. Takých duchovných i svetských vodcov potrebuje Slovensko, aby sme nemuseli zapierať sami seba, aby nami nikto nemohol manipulovať a nanucovať nám neprijateľné zákony, na úsvite tretieho tisícročia.
 
Bratia a sestry, Slováci, Rusíni, Maďari, a ľudia iných národnosti žijúci na slobodnom Slovensku, zostaňme sami sebou, nedovoľme, aby nám iní nanucovali ako máme žiť, aby nám určovali, aké majú byť naše manželstvá, koľko môžu mať detí, ako a čo sa majú naše deti v škole učiť, komu a čo máme veriť.
 
Tu by som chcel osloviť zvlášť novinárov a všetkých pracovníkov masmédií. Všetci vieme, že vaša práca je veľmi náročná a dôležitá, uvedomujem si, že je viac poslaním ako zamestnaním. Viete čo je na tejto vašej práci najdôležitejšie? To, aby bola postavená na pravde a nie na polopravde, či na lži. Lebo iba pravda nás vyslobodí. Veď vy nielen informujete široké masy ľudí, ale ich aj formujete.
 
Vidíme, ako celá naša spoločnosť zatúžila po pravde, po ukrutnej vražde novinára Jana Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A stále to v spoločnosti rezonuje, lebo ich vrah je stále na slobode. Nie, nechceme počúvať rozprávky, mýty, ale chceme poznať pravdu. O to by nám stále malo ísť, áno, iba o pravdu. Verím, že potom by sa také nepravosti nestavali. Naša spoločnosť je citlivá na korupciu, musíme proti nej vytrvalo bojovať. Spoločnosť je citlivá na klientelizmus, na zneužívanie európskych fondov, na rôzne podvody a mafiánske maniere. Slušní ľudia tejto spoločnosti chcú, aby sa tieto veci riešili a vyriešili.
 
Dnes v evanjeliu počúvame Ježišovo slovo: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. On, ktorý tak mocne zasiahol do života našich vierozvestcov, je ten istý včera, dnes i naveky. Je aj s nami podobne ako bol so sv. Cyrilom a sv. Metodom. Toto je naša nádej, lebo sám Ježiš je živým spojivom medzi našou súčasnosťou a cyrilo-metodskou misiou na našom území.
 
Božie slovo, ktoré sa číta vo východnom obrade na dnešný sviatok, vystihuje našich vierozvestcov veľmi pravdivo, Ježišovými slovami: „Vy ste svetlo sveta. Mesto vystavené na návrší sa nemôže ukryť... Tak nech svieti Vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli Vaše dobré skutky a oslavovali Vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
 
A sv. apoštol Pavol v druhom čítaní nás všetkých oslovuje slovami: „Preto vás prosím, ja väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktoré sa vám dostalo.“ Pravda nás vedie k šľachetnosti, k dobru, k spravodlivosti, k čestnosti – a vidíme, ako sa zrazu náš národ domáha týchto hodnôt.
 
Na inom mieste v evanjeliu Ježiš hovorí najprv o sebe: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12) Dnes hovorí na adresu svojich učeníkov – na našu adresu: Vy ste svetlo sveta. Áno, ak žijeme v jednote s Ním, jeho svetlo nás osvecuje. Doslova sa to uskutočňuje vo sviatosti krstu, ktorému vo východnej terminológii hovoríme sväté osvietenie. Toto svetlo k nám priniesli sv. Cyril a Metod, ktorí boli Kristom tak preniknutí, osvietení, že jeho svetlo sa stalo ich svetlom. Vďaka ich misii naši predkovia boli povolaní z tmy do svetla. Akí nerozumní by sme boli, keby sme sa opäť vracali zo svetla do tmy...
 
Pred 40 rokmi, ešte ako kaplán som sa snažil jedného penitenta usmerniť a vysvetľoval som mu, že nestačí sa vyspovedať z krádeže, ale že to treba aj vrátiť, lebo vec volá po svojom vlastníkovi. A ešte som dodal: Viete, ak si čestne zarobíte a potom si kúpite čo potrebujete, budete mať z toho radosť! A on mi vtedy povedal – prepáčte – takto tvrdo: „Pán kaplán, čo ste hlúpy? U mňa to funguje práve naopak. Ja mám radosť iba z toho, čo ukradnem a nie z toho, čo si za vlastné peniaze kúpim.“
 
Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci. Naši vierozvestcovia boli skutočným svetlom a veľkým prínosom pre našich predkov Slovanov, lebo boli hlásateľmi Pravdy s veľkým P. Priniesli im vieru a kultúru so všetkým čo k tomu patrí. Svojím životom svietili všetkým ľuďom na cestu života tým, že im zvestovali vieru v Ježiša Krista a učili ich podľa tejto viery aj žiť. Formovali ich svedomie a vychovávali ho. A to je veľmi potrebné aj dnes, lebo mnohí ľudia majú svedomie veľmi pokrivené, ba až zdeformované. Veď ako by mohli takto prekrúcať pravdu, ako sa to dnes deje. To, čo bolo morálne, už nie je morálne. To čo bolo nemorálne, už sa stalo morálnym a chcú to vyhlásiť dokonca za normále... Ale nedajme sa pomýliť. To nie my ľudia určujeme čo je morálne a nemorálne, ale Boh, ktorý zapísal a zakódoval toto poznanie do ľudského srdca a do svedomia človeka. Hoci sa hovorí, že 100 krát opakovaná lož sa stane pravdou, nie, nikdy sa pravdou nestane, aj keby ju ľudia odhlasovali v parlamente. Hriech zostane stále hriechom a musíme sa mu vyhýbať a odmietať ho.
 
Sv. Cyril a sv. Metod našim predkom Slovanom preložili do reči ľudu Sväté písmo, sv. Božskú liturgiu a kňazské modlitby – časoslov. Našich predkov pokresťančili a urobili z nich kultúrny národ, ktorý ako štvrtý v poradí na svete, mohol čítať Božie slovo, Sväté písmo vo svojej reči. Vďaka vierozvestcom sme už v 9. stor. ďaleko predbehli mnohé veľké národy.
 
Pred rokmi som v Nemecku počul chválu na to, akú starú Bibliu majú Nemci, až 500 ročnú. Usmial som sa a povedal som im: „My Slovania máme Bibliu preloženú do zrozumiteľnej reči už skoro 1.150 rokov.“ Bol to pre nich veľký šok, a musel som im veci s prekladom Svätého písma do rečí našich predkov vysvetľovať.
 
Ježišove slová: „Tak nech svieti Vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli Vaše dobré skutky a oslavovali Vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ – sa vzťahujú aj na nás. My, kultúrni ľudia, kresťania, alebo aj nekresťania, máme vydávať žiarivé svedectvo, ktoré osloví a osvieti všetkých ľudí dneška, nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Konajme s rozumom a kultúrne a tí, ktorí máme vieru, aby sme boli takým príkladom pre celý svet, ako sme boli pred 25. rokmi, pri pokojnom a kultúrnom rozdelení Československa. Dodnes toto pokojné rozdelenie republiky udivuje svet.
 
Hoci sa dnes mnohí hlásime k odkazu našich vierozvestcov, žiaľ veľmi ľahko sa vraciame späť, do pohanstva, niektorí do pohanstva teoretického, lebo všetko spochybňujú. Väčšina sa vracia do pohanstva praktického, keď na jednej strane sa hlásime k viere, ale na druhej strane žijeme pohoršujúco, ako ľudia bez viery.
 
Ako keby sme zabudli na výnimočnosť kresťanstva, že sa mu nič na svete nevyrovná. Uvážme si, že my nasledujeme živého Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, kým všetci ostatní vyznávači iných náboženstiev nasledujú mŕtvych učiteľov... Či nevidíme ten veľký rozdiel?
 
Bratia a sestry, milí televízni diváci! Nemôžeme žiť svoju vieru anonymne, nemôžeme žiť svoju vieru skryto, ale máme ju vyznávať jasne a presvedčivo, tak ako sv. Cyril a Metod, tak ako naši blahoslavení mučeníci Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko, Metod Dominik Trčka, Zdenka Schelingová, Titus Zeman, alebo aj Anka Kolesarová, ktorá je mučenícka čistoty. Lebo Ježiš povedal: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred mojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
 
Ďakujeme dnes našim Otcom viery sv. Cyrilovi a sv. Metodovi za Kristovo svetlo, ktoré prežiarilo životy našich predkov, ale aj nás. Ďakujeme im za živú vieru, ktorá dáva v každej dobe dostatok svetla tým, ktorí ju nosia v srdci a ukazuje im cestu k večnému cieľu – do neba. Lebo viera nás učí, ako máme žiť na tejto zemi a ako máme byť vždy správne zameraní k cieľu. Viera nás učí, ako sa máme všetci usilovať o kvalitný kresťanský život, plný dobrých a záslužných skutkov. Ale predovšetkým viera nás zjednocuje s viničným kmeňom, ktorým je Ten, ktorý zvíťazil nad našou smrťou, Ten, ktorý je cesta, pravda a život, Ten, ktorý je začiatok i koniec, alfa i omega, Ten, ktorý jediný má moc previesť nás zo smrti do života a dať nám večný život. Áno, viera nás spája s Ježišom Kristom, lebo iba v jednote s Ním môžeme konať skutky večného života, žiť vo svetle Pravdy a Lásky.
 
Pokúsme sa dnes, my biskupi, kňazi, rehoľníci, otcovia, matky, predstavitelia našej krajiny a všetci kresťania uvedomiť si, že Božie slovo, ktoré sa vzťahuje na našich vierozvestcov sa vzťahuje aj na nás. My, ktorí sme z Božej milosti uverili v Krista, sme povolaní ohlasovať Ježiša Krista slovom i svojím životom. Robme to s horlivosťou, vytrvalo, využívajúc čas, dary a milosti, ktorými nás obdaroval Boh. To je úloha každého kresťana.
 
Ježiš prišiel na svet, a vykonal najväčšie dobro pre človeka, zomrel za nás na kríži a tým zvíťazil nad zlým duchom, vyslobodil nás z područia diabla a vykúpil všetkých ľudí. Ježiš nám dokázal svoju lásku týmto výnimočným spôsobom a neustále nám ju dokazuje nekrvavou obetou na našich oltároch. No napriek tejto jeho láske toľkí ľudia ju stále neprijímajú lebo ju nepochopili a odmietajú Jeho milosti i spásu. Lenže Ježiš je stále jasné svetlo vo tmách tohto sveta a tí, ktorí uverili v Neho, poznajú správnu cestu a nemusia blúdiť na ceste hriechu.
 
Často sa zamýšľam nad tým, ako sme si i my, kresťania zvykli robiť kompromisy so zlom. Ide o kompromisy, kde sa nemôžeme vyhovárať na to, že ide o nejaké komplikované situácie, v ktorých je veľmi ťažké zorientovať sa. My už robíme kompromisy so zlom aj tam, kde je pravda veľmi jasná, hoci sa ju niektorí snažia zahmliť. Niekedy mám pocit, že je potrebné, aby prišiel niekto medzi nás, ako to dieťa v Andersenovej rozprávke Cisárove nové šaty a zakričal: „Veď je nahý!“ -,...zakričal, aká je pravda. Nazvime veci pravým menom, nehrajme sa na moderných, kultúrnych a civilizovaných, a pritom upadáme do nekultúry, do novodobového pohanstva, ktoré už raz bolo v našej krajine vykorenené cyrilo-metodskou misiou. Spamätajme sa, veď upadáme na morálne dno, ktoré ešte nikoho neurobilo šťastným. Spamätajme sa, kým nie je neskoro. Dnes potrebujeme počuť jasný hlas zo strany nás duchovných, ale i svetských predstaviteľov v našej krajine, hlas, ktorý nám presvedčivo ohlási pravdu.
 
Nesmie to však byť moralizovanie, že budeme iba poukazovať na všetko zlé, čo sa šíri a usadzuje aj v našich srdciach, čo nekriticky preberáme a stotožňujeme sa s tým. Nestačí iba pomenovať problémy a ľudí žiadať, aby ich odstránili. To by naozaj bolo lacné moralizovanie. Preto Cirkev v každej dobe prichádza najprv s ponukou, ktorá je vždy aktuálnym riešením. Tou ponukou nie je niečo, ale Niekto – živá osoba – Ježiš Kristus a jeho spásonosné dielo. Kristus, ktorého ohlasovali aj sv. Cyril a Metod, Ježiš, ktorý má s každým z nás plán lásky – aby sme mali život, a to naveky.
 
Cirkev vždy ponúka radostnú zvesť – Božie slovo, ktoré je trvácnejšie ako všetko ostatné, Božie slovo, ktoré má moc aj uskutočniť to, čo ohlasuje. Je však potrebné, aby sme neboli na toto slovo hluchí. Hovorím to predovšetkým na adresu nás kresťanov, lebo naša viera je z počúvania a z ohlasovania Božieho slova. Ale dovolím si to adresovať aj tým, ktorí dostali moc vytvárať a prijímať zákony. Aké čisté svedomie potrebujú mať zákonodarcovia, aby nekonali svojvoľne, podľa svojich predstáv, alebo predstáv niekoho, ale aby rešpektovali hlas svojho svedomia. A ak ide o veriacich ľudí, aby stále znova mali pred očami Božie slovo: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí... Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ (Sk, 5, 29, 39)
 
Áno, tu v Nitre sa dotkli našej zeme sv. Cyril a Metod. Dotkli sa jej s Božím slovom a s Božou milosťou. Stále trvá tento ich dotyk Božieho slova a Božej milosti prostredníctvom Kristovej cirkvi, ktorá je stále tu, ani brány pekelné ju nepremôžu. Dotknutí Božím slovom a Božou milosťou hľadajme pravdu a pravda nás vyslobodí. Vyslobodí nás zo všetkého zla a nešťastia. Hľadajme pravdu všetci ľudia, veriaci i neveriaci, politici, novinári i všetci pracovníci masmédií, ľudia kultúry, ale aj všetci ľudia našej drahej vlasti, ktorým záleží na pokojnom a šťastnom živote.
 
Za naše skutky budeme zodpovední nielen pred Pánom Bohom, ale aj pred generáciami, ktoré prídu po nás. Zachovajme im krásnu a zdravú krajinu, a otcov a matky s čistými srdcami. Svätí Cyril a Metod, proste Boha za nás hriešných! Amen.

Jubilejný rok Prešovskej archieparchie
Dnes
19. september 2018 (streda) Konštantín
Svätý dňa: Svätí mučeníci Trofim, Sabbatios a Dorymedont.
Liturgické čítania:
Ap. zač. 231. (Ef 5, 25 – 33); Lk zač. 12. (4, 1 – 15)
Kalendár
Anketa
Páči sa Vám dizajn našej web-stránky?
veľmi
1154731 (35 %)
môže byť
1046352 (32 %)
nepáči
1053875 (32 %)
Hlasy: 3254958
Už ste hlasovali!
TKKBS
Slovo
Rádio Lumen
TV LUX