Zomrel grckokatolcky emeritn biskup Mons. Jn Eugen Koi
Dnes, 4. decembra, krtko po polnoci, zomrel vo veku 93 rokov Mons. Jn Eugen Koi, emeritn pomocn biskup grckokatolckeho Praskho apotolskho exarchtu a abrittsk titulrny biskup. Zaopatren sviatosami odovzdal duu Pnovi v Dome sv. Kozmu a Damina v Preove v 69. roku kazstva a presne de po 52. vro tajnej biskupskej vysviacky, ktor prijal v Brne 3. decembra 1967. V ase mrtia bol druhm najstarm biskupom na svete spomedzi hierarchov byzantskej tradcie. Ven mu pamiatka!
Sprva bude priebene aktualizovan a doplnen o termn pohrebnch obradov. Aktualizovan: Termn pohrebu a pokyny pre astnkov.
ivotopis vladyku Jna Eugena Koia
Mons. Jn Eugen Koi, emeritn pomocn biskup Praskho apotolskho exarchtu a titulrny abrittsk biskup, sa narodil 25. jna 1926 v Pozdiovciach rodiom Jurajovi a Anne, ako najmladie z smich det. Ke mal dva roky, rodina sa presahovala do Vojc. Ako bohoslovec v kazskom seminri v Preove zail v roku 1950 jeho zruenie i zkaz Grckokatolckej cirkvi, ktorej zostal vdy vern.
Dostal povolvac rozkaz do PTP v echch, kde slil do konca roka 1953 na rznych stavbch a v lese. Veer, 1. janura 1951, posledn de prvej dovolenky z PTP, bol tajne, na zklade skorieho shlasu biskupa bl. Pavla Petra Gojdia OSBM, biskupom Rbertom Pobonm vysvten v nemocninej kaplnke v Roave za kaza. Do civilu bol prepusten 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekrni vo Vranove nad Topou. Pred uvznenm sa skrval na rznych miestach. Od leta 1955 do februra 1958 sa mu podarilo ukrva u dobrch ud, ale napr. aj v kukurinom poli i v stodole a kazsky posli mnohm veriacim. Chytili ho 7. februra 1958 v Dbravke, ke tajne vyuoval deti nboenstvo. Bol niekokokrt sden a nakoniec odsden na tyri roky vzenia, stratu obianskych prv a k tomu zkaz pobytu v Preovskom a Koickom kraji na p rokov. Po prepusten z vzenia, na zklade amnestie po dvoch rokoch, nastpil v roku 1960 do zamestnania v zvode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval a do 30. aprla 1968. Vo vonch doch cestoval na Slovensko, kde tajne vypomhal medzi grckokatolckymi veriacimi, kee Grckokatolcka cirkev bola ete stle zakzan.
3. decembra 1967 ako tyridsajedenron tajne prijal biskupsk svtenie v Brne z rk tajnho biskupa Felixa Davdka. V roku 1968 bol tri mesiace mj, jn a jl osobnm sekretrom internovanho bl. biskupa Vasia Hopka v Oseku. Tak bol vemi blzko pri obnove Grckokatolckej cirkvi. Nsledne necel rok psobil vo farnosti Klenov. alch dvadsajeden rokov bol ceremonirom a akturom na Grckokatolckom ordinarite v Preove. Ani po opakovanch iadostiach nedostal ttny shlas na vymenovanie za riaditea biskupskej kancelrie. Popri slube ceremonira zrove vypomhal vo farnostiach celej Preovskej eparchie. V rokoch 1990 1993 bol sprvcom farnosti uro. Po zriaden Grckokatolckeho biskupskho vikaritu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeom a v roku 1996 generlnym vikrom novozriadenho Praskho apotolskho exarchtu.
24. aprla 2004 ho ppe sv. Jn Pavol II. vymenoval za abrittskho titulrneho biskupa a pomocnho biskupa v Praskom apotolskom exarchte. 15. mja 2004 prijal verejne v Katedrle sv. Klementa v Prahe biskupsk svtenie, pre istotu sub conditione (s podmienkou), kee prv vysviacka bola neverejn v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 je emeritnm biskupom. V septembri 2010 sa vrtil na zaslen odpoinok do svojej pvodnej Preovskej archieparchie, zaal bva v arcibiskupskej rezidencii v Preove a asto chodieval do farnost na rzne slvenia spolu s preovskm arcibiskupom metropolitom Jnom Babjakom SJ. Poas svojej duchovnej sluby bol blzkym spolupracovnkom aj biskupa Jna Hirku, potom biskupa Ivana Ljavinca i biskupa Ladislava Huka. Od roku 2012 bol v opatere sestier sluobnc Nepokvrnenej Panny Mrie v Dome sv. Kozmu a Damina v Preove. Dokia mohol, denne slvil svt liturgiu za asistencie bohoslovca v pastoranom ronku. Jeho obbenou modlitbou bola denn modlitba asoslova (liturgie hodn) a modlitba svtho ruenca a Korunky Boieho milosrdenstva.
Vladyka Koi bol poslednm biskupom Grckokatolckej cirkvi u ns, ktor si ivo pamtal likvidciu Grckokatolckej cirkvi v roku 1950, kedy bol grckokatolckym seminaristom v Preove. Po cel svoj ivot bol vernm Pnovm sluobnkom. Jeho svedectvo lsky k Bohu a ku Kristovej cirkvi, Grckokatolckej cirkvi, svedectvo jeho viery a vernosti poslaniu, pre ktor si ho Boh vyvolil, me by prkladom a povzbudenm pre seminaristov, kazov i laickch veriacich. V jeho ivote bolo mon uvidie, e v ndeji vzkriesenia sa d prekona vetko. Vo vetkch protivenstvch a utrpeniach mal pevn ndej, e Boh, ktormu vdy dveroval, riadi n ivot. Jeho biskupskm heslom bolo zvolanie: Mj Jei, Milosrdenstv!
Posledn roky u nemohol sm chodi, ale iba na vozku s doprovodom, avak mal vdy jasn myse a dobr pam.
V lete v tomto roku (2019) vyla vo Vydavatestve Petra, n. o. v Preove kniha rozhovorov s nm s nzvom V ndeji vzkriesenia, v ktorej s zapsan jeho vne i smevn spomienky, a to aj v kontexte novodobch dejn Grckokatolckej cirkvi na naom zem. Je to vemi vzcna sas pamte Grckokatolckej cirkvi, pretoe ide o rozhovor so vzcnou osobnosou, ktorou bezpochyby otec biskup Jn Eugen Koi bol.
Prehadn ivotopis Mons. Jna Eugena Koia:
Narodil sa 25. jna 1926 v grckokatolckej rodine dedinskho kolesra v Pozdiovciach.
Sviatos krstu a myropomazania prijal v grckokatolckom chrme v Lakovciach.
Ako dvojron sa spolu s rodimi a srodencami presahoval do Vojc.
Maturoval v roku 1946 na Uiteskej akadmii v Michalovciach.
V kolskom roku 1946/1947 uil na Zkladnej kole v Malej Tni.
V oktbri 1947 bol prijat do grckokatolckeho kazskho seminra a na Vysok bohosloveck kolu v Preove.
Po opusten seminra, ktor u bol v rukch ttu a pravoslvnych, v aprli 1950 sa v mji 1950 zamestnal v utrni na stavbe cementrne v Bystrom.
V lete 1950 sa zamestnal v msopriemysle v Trebiove.
Od septembra 1950 do 31. decembra 1953 bol na viacerch miestach v PTP: pri vstavbe elezninej trate na Szave, v lese vo vojenskom okruhu Libav, na stavbe v Lznch Jesenk, na vojenskej ple v Plumlove pri Prostĕjove a nakoniec v uhonch achtch v Orlovej a v Karvinej.
1. janura 1951 prijal neverejne, po skorom rozhodnut biskupa Pavla Petra Gojdia OSBM, v nemocninej kaplnke v Roave z rk roavskho biskupa Rberta Pobonho kazsk vysviacku.
Od janura 1954 do 27. jla 1955 bol expedientom v pekrni vo Vranove nad Topou a tajne vykonval kazsk slubu na rznych miestach.
Od 27. jla 1955 do 7. februra 1958 sa ukrval na rznych miestach, z toho najdlhie, dvadsadva mesiacov, v Lone. Po veeroch a v noci tajne vykonval kazsk slubu na rznych miestach.
7. februra 1958 ho chytili pri tajnej vube nboenstva v Dbravke. Po niekokch sdnych pojednvaniach bol odsden na tyri roky, z ktorch vaka amnestii odsedel dva roky. Zrove stratil obianske prva a mal zkaz pobytu v Preovskom a Koickom kraji na p rokov. Poas vyetrovania bol vo vzeniach v Preove, Ilave, Hradci Krlov, v Prahe Ruzynĕ a v Prahe na Pankrci. Ako vze potom pracoval na achte v Rtynĕ v Podkrkono.
7. februra 1960 bol na zklade amnestie prepusten z vzenia.
Po skonen vzenia sa v marci 1960 zamestnal najprv na stavbe nemocnice v Bardejove, ale u od aprla 1960 do 30. aprla 1968 pracoval v Plynostave Pardubice. Odtia pravidelne cestoval na vchodn Slovensko, kde tajne vykonval kazsk slubu na rznych miestach.
3. decembra 1967, po konzultcii s generlnym vikrom Ivanom Ljavincom a po jeho presviedan, prijal tajne biskupsk vysviacku v Brne z rk tajnho biskupa Felixa Davdka. V podzemnej cirkvi potom tajne vysvtil jednho biskupa a niekokch kazov.
Tri mesiace mj, jn a jl v roku 1968 bol na zklade vzvy otca arcibiskupa Gabriela Bukatka osobnm tajomnkom internovanho biskupa Vasia Hopka v Oseku.
Jedens mesiacov, od 1. augusta 1968 do 30. jna 1969, bol sprvcom farnosti Klenov.
Dvadsajeden rokov a tri mesiace, od 1. jla 1969 do 30. septembra 1990, bol ceremonirom a akturom na Grckokatolckom ordinarite/biskupstve v Preove. Odtia kazsky vypomhal v mnohch farnostiach.
Od 1. oktbra 1990 do 18. janura 1993 bol sprvcom farnosti uro.
Od 18. janura 1993 do 15. marca 1996 bol riaditeom Biskupskho vikaritu v Prahe.
Po 15. marci 1996, ke bol zriaden Prask apotolsk exarcht, ho prv prask apotolsk exarcha Mons. Ivan Ljavinec vymenoval za svojho generlneho vikra (protosynkela), ktorm bol a do 24. aprla 2003, ke bol za druhho praskho apotolskho exarchu vymenovan Mons. Ladislav Huko. Aj ten ho vak vymenoval za svojho generlneho vikra. Otec Jn Eugen Koi sa vak o krtky as tejto sluby zriekol.
23. marca 2002 ho ppe Jn Pavol II. vymenoval za ppeskho prelta (Mons.) za jeho zsluhy a obetav prcu pre Grckokatolcku cirkev.
24. aprla 2004 bolo zverejnen biskupsk svtenie Mons. Jna Eugena Koia a bol ppeom Jnom Pavlom II. vymenovan za titulrneho abrittskho biskupa a za pomocnho biskupa pre Prask apotolsk exarcht.
15. mja 2004 prijal v Katedrle sv. Klementa v Prahe biskupsk vysviacku sub conditione. Hlavnm svtiteom bol vtedaj apotolsk exarcha Srbska a iernej Hory Djura Dudar a spolusvtitemi boli preovsk eparchilny biskup, teraj arcibiskup metropolita Jn Babjak SJ a prask apotolsk exarcha Ladislav Huko.
7. oktbra 2006 ppe Benedikt XVI. prijal odstpenie vladyku Jna Eugena Koia z aktvnej sluby z dvodu veku. To u mal osemdesiat rokov. Tak sa stal emeritnm biskupom.
V lete 2010 priiel do Preova, kde bval na Grckokatolckom arcibiskupskom rade.
17. decembra 2012 bol prijat do Domu sv. Kozmu a Damina v Preove.
4. decembra 2019, zaopatren sviatosami, odovzdal svoju duu Pnovi v Dome sv. Kozmu a Damina v Preove.
V prlohe njdete parte.
|