Sestry baziliánky sa rozlúčili so svojou spolusestrou Bernadetou Annou Voškovou

Sestry baziliánky sa vo štvrtok 14. januára 2021 na bardejovskom cintoríne rozlúčili so svojou spolusestrou Bernadetou Annou Voškovou, ktorá zomrela vo veku 90 rokov 9. januára 2021.

Pohrebné obrady viedol vladyka Ján Babjak, SJ prešovský arcibiskup metropolita, ktorý osobne dobre poznal zosnulú sestru Bernadetu. Spolu s ním koncelebrovali provinciálny predstavený otcov baziliánov o. Vladimírom Sedláček, OSBM, bardejovský protopresbyter o. Michal Onderko a o. Ján Hromo.

Vladyka Ján v príhovore pripomenul, že smrť pre veriacich je iba prechodom, bránou z pozemského do večného života. Sme vykúpení a máme otvorenú cestu k Otcovi. Na sestru Bernadetu si spomína ako na sestru vždy usmiatu, optimistickú, s jemným humorom a ako na sestru, ktorá žila dôsledne so svojím majstrom Ježišom Kristom. Povzbudil sestry, aby bolo viac sestier s takým radostným duchom aký mala sestra Bernadeta.

Aj keď počet prítomných osôb na pohrebe bol obmedzený, bolo možné tieto pohrebné obrady sledovať online.

Zádušnú sv. liturgiu slávil vladyka Ján Babjak, SJ v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

------------------------- ------------------------- ---------------------

NEKROLÓG SESTRA BERNADETA – ANNA VOŠKOVÁ, OSBM

Sestra Bernadeta Vošková, krsným menom Anna, sa narodila 10. marca 1930 v Lukove, okr. Bardejov v rodine Jána a Júlie rodenej Sidorovej. Mala troch súrodencov: Mikuláša Máriu a Irenu.

Základnú školu navštevovala v rodnej dedine Lukov. Následne v Prešove absolvovala Meštiansku školu a dva roky pokračovala v štúdiu na Štátnej ruskej učiteľskej akadémii v Prešove.

Jej kroky ďalej viedli do kláštora Rádu sestier sv. Bazila Veľkého, kde vstúpila 21. septembra 1947. Do roku 1949 bola v noviciáte v monastiery na Francisciho ulici v Prešove, ktorý ukončila zložením prvých sľubov 20. marca 1949.

Po sľuboch nejaký čas pracovala v sirotinci v Stropkove a potom v materskej škôlke v Sečovciach. Rok 1950 pre sestru Bernadetu tak ako aj pre ostatné sestry znamenal zmenu v jej doterajšom živote, lebo komunistický režim prerušil činnosť rehoľných sestier. Spolu s ostatnými sestrami musela opustiť monastier a dostala sa do Centralizačného domu sestier v Kostolnej pri Trenčíne, kde bola na nútených prácach. Bola tu však iba rok a potom 19 rokov prežila v Čechách v Krásne Lípě, Meziměstí a najdlhšie bola vo Svitavách.

Aj napriek ťažkým skúškam sestra Bernadeta bola stále verná svojmu snúbencovi Ježišovi a 8. decembra 1956 svoj život úplne oddala Bohu zložením večných sľubov.

Po zmene v politickom zriadení Československej soc. republiky a po zlegalizovaní Gréckokatolíckej cirkvi začiatkom roku 1969 sestry, ktoré pôsobili vo Veľkom Blhu sa presťahovali do Bardejova, kde pracovali v Ústave pre mentálne postihnutých chlapcov. Sestra Bernadeta sa k ním pripojila v roku 1970, kde bola až do roku 1987. Návrat slobody ju zastihol v Charitnom dome v Mukařove.

Aj po páde totality sestra Bernadeta musela byť vždy pripravená pobaliť svoje kufre a ísť tam, kde ju cez predstavených posielal Pán. Ako 61-ročná odchádza na 7 rokov do Ríma. V roku 1998 po návrate do provinciálneho domu v Prešove, maty Nikolaja Mydlíková ju posiela na prosbu vladyku Ivana Ľavinca na misiu do Prahy, kde pracovala ako zachristiánka v chráme sv. Klimenta.

V roku 2003 na žiadosť matky generálnej Dii Stasiuk, OSBM odchádza za predstavenú domu pre klauzúrové sestry do Hajdudorogu v Maďarsku.

Od roku 2004 pôsobila v Prešove, kde sa venovala domácim prácam, prácam v záhrade a šitiu.

Sestra Bernadeta bola človekom s otvoreným srdcom pre každého kto za ňou prišiel. Veľmi milo a láskavo prijímala všetky návštevy, ktoré prichádzali do nášho kláštora. Bola vždy veselá, plná života a radosti. Vždy bola ochotná poslúžiť a pomôcť iným.

Milovala chórovú modlitbu, rozjímania, ruženec, korunku a cirkevný spev. Vždy sa modlila za tých, ktorí potrebovali jej modlitby. Jej veľkým vzorom bola sv. Bernadeta.

Od septembra 2020 jej viditeľne začali ubúdať sily. Všetko musela robiť s väčšou námahou a pomalšie. Posledné dni svojho života prežila v svojej izbe prijímajúc opateru svojich spolusestier, ale môžeme povedať, že zavďaky svojej húževnatej povahe bola na nohách až do smrti. Svoju dušu spokojne odovzdala do rúk svojho Stvoriteľa 9. januára ráno o 3.55 hod.

Jej životné krédo bolo: „Žiť v Božej prítomnosti spolu so sestrami a spasiť svoju dušu.“

Prosme za ňu vo svojich modlitbách, aby ju Ježiš Kristus čo najskôr voviedol do radosti svojho kráľovstva, aby spolu s Nebeskou Matkou, so všetkými anjelmi a svätými ho mohla navždy oslavovať a chváliť.

Vičnaja ji pamjať i blaženyj pokoj!

Fotogalérie