Zomrel gréckokatolícky kňaz Ján Smolnický

Dôstojní otcovia, drahí bratia a sestry,

oznamujeme vám, že v nedeľu, 7. februára 2021, zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju nesmrteľnú dušu do rúk svojho Stvoriteľa vo veku 82 rokov života o. Ján Smolnický.

Pohrebné obrady so zádušnou svätou liturgiou sa budú konať v Katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove, 11. februára 2021 o 10.00 hod. Po ich skončení bude zosnulý uložený do hrobu v Záhradnom. Prenos bude vysielať TV Logos, online prenos.

Z dôvodu rešpektovania hygienických a protiepidemických opatrení vás prosíme, aby ste sa k pohrebným obradom pripojili vo svojich farnostiach prostredníctvom online prenosu.

Večná mu pamiatka a blažený pokoj!

Nekrológ

Otec Ján sa narodil 15. júna 1938 vo Varhaňovciach v okrese Prešov do rodiny Jozefa a jeho manželky Veroniky ako ich 3. dieťa. Mal 11 súrodencov, z ktorých dnes žijú už len šiesti. Základné a stredoškolské vzdelanie získal vo Varhaňovciach, Šarišských Bohdanovciach a v Prešove. Počas zákazu činnosti Gréckokatolíckej cirkvi študoval teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove (1955-1959) spolu s dnes už nebohými bratmi Františkom a Pavlom Dancákom, ktorí tiež pochádzali z jeho rodiska.

Kňazskú vysviacku prijal 9. augusta 1959 v Prešove, presne rok po prijatí sviatostného manželstva s Máriou, rod. Štecovou z Habury pri Medzilaborciach. Našiel v nej obetavú manželku a svojím krásnym spevom ho sprevádzala pri slávení sv. liturgií i rôznych pobožností. Začínali vo farnosti Torysky (1959-1964), neskôr prešli do Ľubice pri Kežmarku (1964-1968) a na dva roky do manželkinho rodiska Habury (1968-1970). V krátkom čase sa im narodili 3 deti: Janka (1963), Anastázia (1965) a Silvester (1966).

Bývalý režim aj tejto kňazskej rodine strpčoval život. Po preložení z Habury do Miklušoviec mladá mamička pol roka cestovala na týždňovky do práce takmer 100 km od nového bydliska, lebo sa pre ňu nenašlo iné miesto. V Miklušovciach nakoniec otec Ján pôsobil skoro 15 rokov (1970-1984) a celá jeho rodina tu našla svoj domov. Posledným pôsobiskom sa pre neho stali Kráľovce dnes patriace do Košickej eparchie (1984-1998). Odtiaľ odišiel po dovŕšení 60. roku veku do dôchodku, ale naďalej sa venoval dušpastierskej činnosti a v dedinke Sokoľ ho navštevovalo množstvo bývalých farníkov či hľadajúcich ľudí.

Otec Ján sa vyznačoval láskavým prístupom, dokázal vypočuť, poradiť, zmierovať, často zažehnať krízy v rodinách, či hroziace spory medzi veriacimi iných vierovyznaní. Na miestach, kde pôsobil, opravoval nielen staré budovy kostolov a fár, ale aj medziľudské vzťahy. Neodplácal sa zlým za zlé, radšej sa usiloval o zmierenie. Mali ho radi predovšetkým deti, ktoré vyučoval náboženstvo a často ich rozosmial, či oslovil niečím prekvapivým. Otca Jána veriaci vždy mohli nájsť v chráme pri modlitbe, zveľaďovaní bohoslužobných priestorov, či ako vlastnoručne zdobí oltár a obrazy Ježiša a Panny Márie kvetmi, ktoré s veľkou záľubou pestoval. Sám prekopával a vysádzal záhony kvetov v areáli kostolov či farskej záhrade. Bol ctiteľom Panny Márie, sv. Pátra Pia a veľmi rád mal 3 fatimské deti Luciu, Hyacintku a Františka. Často zabával ochotných poslucháčov humornými príbehmi, ktoré sám počas bohatej pastoračnej praxe zažil a aj keď už neskôr v starobe a chorobe nevládal, stále bol obľúbeným medzi spolupacientami na dialýze, či novými susedmi v Záhradnom, keď sa tam rozhodol dožiť svoj pozemský život spolu s manželkou v opatere detí a vnúčat.

V auguste 2019 oslávil o. Ján 60 rokov kňazského života. Pri tejto príležitosti mu zaslali vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita a vladyka Milan Chautur, košický eparchiálny biskup ďakovné listy, ktoré si veľmi cenil, ako aj skutočnosť, že na neho nezabudli a pravidelne ho potešili svojou osobnou návštevou, návštevou v zastúpení, či písomným pozdravom a upomienkovým darčekom.

Otec Ján prekvapoval svojou fenomenálnou pamäťou. Pamätal si celé príbuzenstvá, mená, udalosti, detaily, roky. Presvedčili sa o nej aj pán poslanec Mgr. Peter Krajňák, či starostka jeho rodnej obce Varhaňovce Mgr. Ľubica Pankievičová, keď pripravovali spomienkovú knihu o významných rodákoch a dejateľoch obce. Pán života a smrti si povolal otca Jána zaopatreného sviatosťami v 61. roku kňazskej služby a v 82. roku života. Odišiel tak jeden z posledných pamätníkov povojnovej histórie života gréckokatolíckej cirkvi, obľúbený kňaz, milujúci manžel, otec, dedko a pradedko. Nasledoval svojho Učiteľa skutkami milosrdenstva, súcitnej lásky a pomoci ľuďom. Predovšetkým však prijal svoj kríž a s námahou ho niesol až do konca. Nech mu to dobrotivý Pán Boh vo večnosti odplatí! Vičnaja jemu pamjať!

Prílohy