V Prešove sa uskutočnilo záverečné synodálne stretnutie

Synodálne kráčanie v Prešovskej archieparchii vstúpilo do svojej poslednej fázy. V stredu 25. mája sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove slávila svätá liturgia, ktorej predsedal vladyka Peter Rusnák, apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie. Už samotný liturgický sprievod pred svätou liturgiou sa vyznačoval určitou zvláštnosťou a niesol v sebe odkaz na ovocie synodálnej cesty. Sprievod netvorili iba klerici, teda prisluhujúci bohoslovci, kňazi a biskup, ale jeho súčasťou boli aj laici - mládež, manželský pár, rehoľná sestra, manželka kňaza, seniori, zástupca inej kresťanskej denominácie.

Svätú liturgiu s vladykom Petrom koncelebrovalo takmer 50 prítomných kňazov, medzi nimi aj tí, ktorí slúžia v inštitúciách a pastoračne sa starajú o rôzne skupiny veriacich Prešovskej archieparchie.

V homílii vladyka Peter Rusnák pripomenul celému spoločenstvu, aké je dôležité vykročiť za Kristom s odvahou a v úplnej odovzdanosti. Človek v dnešnej spoločnosti sa naučil mať veci pripravené a rozplánované, ale Boh mnohokrát vstúpi do týchto plánov a všetko sa obráti naruby. Synodálna cesta je pozvaním pre každého, či je veriaci, či neveriaci, či sa nachádza ďaleko od Boha, či je denno denne v chráme, aby vykročil za Kristom. Zaužívané chodníky viery dnes musí kresťan prehodnotiť a uvedomiť si, že viera spočíva v nasledovaní Krista a synodálna cesta mala byť pre nás časom otázok, či kráčame za Kristom. „Cirkev sa musí pozrieť sama na seba a hľadať svoje poslanie. Čo budeme robiť s týmto pomýleným svetom, ktorý ani nevie kam ide. Kto mu ukáže cestu?“

Po liturgickom slávení nasledovala rokovacia časť synodálneho stretnutia. V aule Gréckokatolíckej teologickej fakulty sa zišli zástupcovia kňazov z 18 protopresbyterátov Prešovskej archieparchie spoločne s nimi prišiel aj jeden zástupca z radov laikov, taktiež tam boli prítomní aj členovia archieparchiálneho synodálneho tímu reprezentujúci jednotlivé oblasti pastorácie - mládež a deti, manželia, seniori, manželka kňaza, zástupcovia za rómsku a rusínsku komunitu, rehoľné sestry, charita, zástupcovia za hnutia a spoločenstvá.

Počas pracovnej časti vystúpilo vyše 30 zástupcov jednotlivých oblastí pastorácie a v krátkosti zhrnuli časť zo záverečnej syntézy synodálneho kráčania. V mnohých príspevkoch zaznelo, že Cirkev potrebuje vyjsť zo zaužívaných chodníkov pastorácie, mnoho ľudí sa cíti byť osamotených, či spoločnosťou vylúčených. Cirkev musí upustiť od klerikalizmu a spôsobov pastorácie, kedy všetko je v rukách kňaza. Lebo mnohokrát s premiestnením kňaza do inej farnosti, padá aj celý „jeho“ koncept pastorácie a nástupca začína stavať nanovo. Zaznelo že Cirkev a kňaz nemôže byť ako remeselník, ale spôsob a duchovné vedenie spoločenstva má fungovať ako manufaktúra v kooperácii kňaza s veriacimi. Cirkev na východe Slovenska sa taktiež potýka s postupným vyľudňovaním prihraničných farností a starnutím spoločenstva, na čo bude treba čo najskôr zareagovať. Svoje postoje a návrhy predniesli aj zástupcovia Rusínov a Rómov ako aj zástupca mládeže a detí. Mládež sa po rokoch pandémie cíti viac opustená, mnohí skonštatovali, že im pandémia "ukradla" čas mladosti a dospievania.

V závere rokovania vystúpil aj zástupca biskupa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania dôstojný pán Marek Cingeľ, ktorý ocenil, že boli prizvaní na toto synodálne kráčanie a gréckokatolícka cirkev tak umožnila nahliadnuť evanjelickej cirkvi akokeby „priamo do kuchyne“. Zaželal celému spoločenstvu gréckokatolíckej cirkvi, aby táto synodálna cesta bola cestou do Emauzy, cestou s Kristom a za Kristom, cestou k otvoreniu očí, ktoré človek zažije len pri Kristovi, cestou ľudí, ktorí nielen počúvajú, uvidia, ale sa stávajú aj svedkami pre tento svet.

Na koniec sa spoločenstvu prihovoril vladyka Peter, ktorý prirovnal spoločnosť k hladujúcemu ľudu, kde Cirkev si musí uvedomiť, že Kristus jej zanechal živý chlieb samého seba, ktorým má (Cirkev) zasycovať hladujúcich. „Je to chlieb lásky, porozumenia, spoločenstva,“ povedal vladyka Peter. Kresťania si musia uvedomiť, že Ježiš ich pozýva byť svetlom, soľou a kvasom pre tento svet. Vladyka Peter ďalej povedal, že Cirkev sa bude redukovať počtom, ale o to viac sa ukáže sila pripútania sa ku Kristovi a tým aj kvalita viery človeka. Zdôraznil, že pastorácia nemôže byť o tom, že v každej farnosti sa robí všetko, pretože potom je len otázkou času, kedy vyhorí kňaz alebo tých zopár zaangažovaných ľudí vo farnosti. Na záver zacitoval Karla Rahnera a jeho myšlienky z knihy Muž s prebodnutým srdcom v ktorej opísal aký bude status kňaza: „Kňaz bude mať prebodnuté srdce, zranené bláznovstvom lásky, zranené vedomím nemožnosti dosiahnuť úspech, zranené pocitom, že on sám je hodný ľútosti, spochybňovaný – a súčasne tento nový kňaz zajtrajška bude človekom presvedčeným, že práve z takého zraneného srdca vychádza sila jeho misie, poslania.“

Synodálna cesta Prešovskej archieparchie sa v nasledujúcich dňoch uzavrie vypracovaním záverečnej syntézy, ktorá bude zaslaná na sekretariát Konferencie biskupov Slovenska, kde jej závery budú zapracované do záverečného výstupu synodálnej cesty celej Katolíckej cirkvi na Slovensku.