V Ľutine na mariánskej hore si tisíce veriacich pripomenuli 35. výročie ustanovenia baziliky minor

Počas víkendu 19. a 20. augusta sa na najväčšom pútnickom mieste gréckokatolíkov v Ľutine uskutočnila archieparchiálna odpustová slávnosť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, počas ktorej si duchovenstvo a veriaci pripomenuli 35. výročie ustanovenia miestneho chrámu na baziliku minor.

Bohatý duchovný program odpustovej slávnosti bol pripravený ako tradične na dvoch miestach – v bazilike minor priamo v dedine Ľutina a na mariánskej hore nad dedinou, kde sa pred 172 rokmi zjavil sv. Mikuláš chudobnej vdove Zuzane Fekete.

Program začal posviackou vody na mariánskej hore a pokračoval v bazilike minor slávením veľkej večierne s lítiou, ktorej predsedal vladyka Milan Lach SJ, pomocný biskup Bratislavskej eparchie.

Po modlitbe akatistu k Presvätej Bohorodičke nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil vladyka Peter Rusnák. V homílii sa zamýšľal na slovom milosť, ktorú si častokrát prídu veriaci vyprosovať na pútnické miesto. Milosť pre pútnika neznamená len možnosť vymodliť sa, vyspovedať sa, vyprosiť si to, čo každý potrebuje do života – zdravie, pokoj, hmotné dobrá – ale milosť znamená možnosť obrátiť sa. Zmeniť celkovo svoje zmýšľanie. Nájsť v sebe ten koreň hriechu, ktorý ma gniavi už roky a dovoliť Bohu, aby ho vytrhol. Vtedy človek získa milosti na púti, ak si uvedomí svoju hriešnosť a ešte plnšie sa obráti k Bohu a uvedomí si svoju slabosť a závislosť na Bohu.

 

Po svätej liturgii pokračoval program v bazilike modlitbou parastasu za zosnulých veriacich a modlitbou paraklisu. V rovnakom čase mali veriaci možnosť zúčastniť sa na modlitbe krížovej cesty kráčajúc na mariánsku horu. Na mariánskej hore nasledovala modlitba chvál Koinonie Ján Krstiteľ a polnočná svätá liturgia, ktorej predsedal Mons. Ľubomír Petrík, delegát ad omnia Prešovskej archieparchie. Duch slávenia tejto svätej liturgie obohatili členovia Neokatechumenátnej cesty.

V nedeľu ráno pokračoval program slávením utierne, prvej hodinky a svätej liturgie, ktorú v cirkevnoslovanskom jazyku slávil medzilaborský protopresbyter Ján Blaško.

Pre veriacich, ktorí postupne zapĺňali celý priestor mariánskej hory si pripravili duchovný program mládežníci zo zboru sv. Petra a Pavla z Milpoša.

Slávnostnú nedeľnú archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák, spolu s ním koncelebrovali vladyka Ján Babjak SJ, vladyka Milan Lach SJ a niekoľko desiatok kňazov. Púte na mariánsku horu sa zúčastnil aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský s manželkou europoslankyňou Miriam Lexmann, ako aj ďalší predstavitelia miestnych samospráv z okolia.

Homíliu ohlásil archimandrita Jaroslav Lajčiak, protosynkel Košickej eparchie. V úvode sa vrátil k rozpoltenej situácii, ktorá pretrváva v sýrsko-malabarskej cirkvi v archieparchii Ernakulam-Angamaly, kde momentálne ako pápežský delegát je vyslaný košický eparcha vladyka Cyril Vasiľ SJ. Situácia v ktorej sa ocitol, keď na neho množstvo veriacich, medzi nimi aj viacerí kňazi pokrikovali a hádzali rôzne predmety, pričom on nesúc v rukách živého Krista v Eucharistii obklopený stovkami policajtov kráčal do miestnej katedrály, nenechala nikoho chladným na našom Slovensku. A pritom tento spor, ako povedal kazateľ, pramení len v jednej jedinej veci – odmietnutiu slúžiť. Odmietnutiu a zabudnutiu na sľub poslušnosti a tomu prvotnému zápalu kňazov, ktorí keď vstupovali do kňazstva chceli v prvom rade slúžiť Bohu a zachraňovať nesmrteľné ľudské duše. Poukázal práve na Presvätú Bohorodičku, ktorá svojím slovom: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ či na inom mieste v Písme: „Urobte všetko čo vám povie,“ vyzdvihla veľkosť Boha, od ktorého všetko pochádza a ku ktorému smeruje každá ľudská duša. Mária bola a je vzorom pre každého človeka, ktorý v akomkoľvek okamihu svojho života, či zažíva požehnanie alebo kríž sa má obracať na svojho Spasiteľa.

V dnešnej dobe, kedy každý si povie, nech sa ten druhý do mňa nemieša, sa spoločnosť presýtila množstvom pýchy a egoizmu. Zatvárame si oči pred potrebami blízkych, staviame si vysoké ploty okolo svojich príbytkov a zároveň to robíme aj so svojím srdcom. Obmurujeme ho a myslíme si, že stačí nám tá naša zvyková viera, možno z času na čas modlitba či svätá spoveď a nádejame sa, že budeme spasení. V závere archimandrita Jaroslav pripomenul ten najkrajší titul, ktorým východná cirkev pomenúva veriaceho – rab Božij/ raba Božija teda v preklade Boží služobník/Božia služobníčka, ktorým sa vyjadruje všetko poslanie človeka a v tom sa podobá veriaci človek na Máriu, ktorá si prvá a sama sebe dala tento titul. Tento postoj služobníka sa má snažiť napĺňať počas svojho života každý jeden človek.

Spevom svätú liturgiu viedol Chrámový zbor bl. biskupa P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerného, mládežnícky zbor sv. Petra a Pavla z Milpoša a speváčka ľudových a náboženských piesní Monika Kandráčová. Sobotňajšiu svätú liturgiu v priamom prenose vysielalo Rádio Lumen a nedeľnú TV LUX (záznam v archíve). Zároveň priame prenosy z oboch dní prinášala aj TV Logos.