Posviacka prestola, ikonostasu a mobiliáru chrámu v Kežmarku

Na 15. výročie posviacky chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky sa v nedeľu 10. septembra gréckokatolícki veriaci z Kežmarku dočkali ďalšej veľkej slávnosti. Bratislavský eparcha a apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie vladyka Peter Rusnák posvätil ikonostas, oltár i mobiliár svätyne miestnej cerkvi. Na odpustovú svätú liturgiu prijal pozvanie aj pomocný biskup Bratislavskej eparchie Milan Lach, ktorého zavolali kežmarskí gréckokatolíci „domov“ – vladyka je totiž rodákom z blízkej Ľubice, navyše Kežmarčania s Ľubičanmi tvorili ešte do vlaňajška jedno farské spoločenstvo. Nechýbali ani kňazi, ktorí v Kežmarku pôsobili v minulosti, i ďalší vzácni hostia z radov duchovenstva a laikov.

Počas starobylého obradu biskupi so spoluslúžiacimi kňazmi dokončili prestol s bohostánkom, ktorý je imitáciou samotného chrámu. Priamo do oltára v druhú septembrovú nedeľu vložili ostatky svätej Teodory Alexandrijskej, mučenice a panny ako aj blahoslavených prešovských biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka.

Zahĺbiť sa do tajomstiev viery pozýva i nový posvätený ikonostas. Jeho myšlienka a návrh zreli do reálnych tvarov a rozmerov štyri roky. Charakteristický prvok východných chrámov je v Kežmarku špecifický upevnením ikon, tie sú umiestnené na skle a tak vytvárajú dojem, že niejako nie sú upevnené. Netypickým je i navýšený stredový oblúk, ktorý z pozadia optický vypĺňa ikona apoštolov pri poslednej večeri na stene svätyne.

Zhotoviteľ tak musel zvažovať nielen funkčnosť, ale najmä bezpečnosť ikonostasu, ktorý navrhol Pavol Olekšák. Vyobrazenia svätcov pochádzajú z dielne ukrajinského akademika a ikonopisca Stepana Yuzefiva. Výrobu, osadenie a ďalšie práce zabezpečila spoločnosť Bayus Drevointeriér Kežmarok. Ikonostas, prestol i mobiliár svätyne a tetrapod sú z dubového masívu namoreného na strednú hnedú farbu.

Na záver liturgie udelil vladyka Peter právo nosiť nábederník otcovi Pavlovi Nižníkovi, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o výstavbu kežmarského chrámu. Pri príležitosti životného jubilea vladyka zablahoželal a odovzdal otcovi Jánovi Závackému medailu svätých apoštolov Petra a Pavla. Ďalšie ocenenia si prevzali páni Ján Bajus st., Ján Bajus ml., Ján Brejčák, Peter Bajus a Pavol Olekšák za aktívnu angažovanosť na živote farnosti a zhotovenie ikonostasu, prestola a mobiliáru.

Najkľúčovejšie je však podľa správcu Gréckokatolíckej farnosti Kežmarok Dominika Petríka to, že sa Kežmarčania a všetci hostia stretli na spoločnej modlitbe ako živá cirkev, ktorá nie je v anonymite. Modlitby z úst biskupa počas posviacky dokazujú, že oltár a ikonostas nie sú len bezduchými kusmi nábytku, práve naopak, prinášajú hlbokú symboliku, dokonca vstupujú do duše človeka. „Pane, prosíme Ťa vrúcne, tak ako sme posvätili tento prestol, vstúp do môjho srdca, posväť ho. Daj, aby sa v ňom odohrávala tá najváženejšia obeta, obeta môjho života pre Teba. Aby si bol Ty oslávený, aby si sa zjavil ako všemohúci, dobrý a milosrdný Boh, ktorý bol poslaný, aby zachránil mňa a tento svet,“ uzavrel modlitbou homíliu vladyka Peter Rusnák.

Odpustovej slávnosti predchádzala duchovná príprava, ktorá mala voviesť veriacich do tajomstiev, ktoré boli počas liturgie slávené. V stredu 6. septembra priblížil teológiu ikonostasu Peter Koršňák, kaplán z Popradu. Význam prestola – oltára a jeho dôležitosť ako miesto obety, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista vysvetlil vo štvrtok 7. septembra docent Marcel Mojzeš, pedagóg na Gréckokatolíckej teologickej fakulte. Na samotný sviatok farnosť navštívil popradský protopresbyter Matúš Nastišin, ktorý sa zameral na teológiu sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Odpustová slávnosť začala v predvečer v sobotu slávením veľkej večierne s lítiou.