Biskup Dr. Štefan Novák (1914 – 1920)

    Narodil sa 4. decembra 1879 ako syn gréckokatolíckeho kňaza v Ubli, v Zemplínskej župe. Otec mu onedlho zomrel, stal sa sirotou. Ujal sa ho kanonik Július Drohobecký a kancelár Anton Papp. Gymnázium ukončil v Užhorode. Teologické štúdium absolvoval v arcibiskupskom seminári v Ostrihome. Tu bol žiakom významného vychovávateľa a duchovného vodcu profesora Otakára Procházku. V štúdiu pokračoval vo Viedni, kde bol v roku 1906 promovaný za doktora teológie. Za kňaza bol vysvätený už v užhorodskej katedrále 9. januára 1905 biskupom Júliusom Fircákom. V roku 1908 sa stal vychovávateľom detí rodiny Pálffyovcov, kde pôsobil až do roku 1913. Gróf Pálffy bol v diplomatických službách v Ríme a mal veľký vplyv aj vo Vatikáne. Na jeho odporúčanie sa mladý vychovávateľ stal v roku 1913 kandidátom prešovského biskupskéoho stolca, hoci mal len 34 rokov. Svätou Stolicou bol v tom istom roku menovaný a 11. januára 1914 biskupom Antalom Pappom vysvätený za biskupa. Biskup Novák stál na čele eparchie v najťažšom období maďarizácie. Na jeho príkaz sa nepomaďarčovali len školy, ale aj cirkevné obrady, vytláčal sa cirkevno – slovanský jazyk ako základný prvok východného obradu. Aj keď vyrastal medzi Rusínmi, nebol priaznivo naklonený ich potrebám a požiadavkám, pretože pod tlakom štátnych úradov zaviedol do cirkevných škôl svojej eparchie maďarčinu. V roku 1918 odišiel do Maďarska. Roku 1920 ho Rím uvoľnil z vedenia eparchie. zomrel v Maďarsku 5. septembra 1932.

SZÉKELY, G. – MESÁROŠ, A.: Gréckokatolíci na Slovensku. Vydalo Slovo a.s. Košice, 1997, s. 33.