Spiritualita biskupa Hopka
ThDr. Vasi Hopko, pomocn preovsk biskup, ktor v tejto funkcii psobil v rokoch 1947-1976, naplnil svoje biskupsk heslo: "Da vsi jedino budut. - Aby vetci jedno boli." do bodky a speatil to svojou vlastnou krvou, ke v duchu tohto hesla a v dobe, ktor nebola naklonen Bohu a Cirkvi, vydval svedectvo pravde, svojmu presvedeniu, pre vetkch, ktorch viedol, ktorm bol otcom i pastierom. Doba, v ktorej il, naplno vydala svedectvo o jeho vntornom duchovnom ivote a o jeho jednote, ktor preval s Bohom a ukzala, e biskupsk heslo, ktor si zvolil, nebolo iba mtvou literou, ale vyjadrovalo jeho skuton ivot a vek tbu po zjednoten vetkch rozdelench.
Biskup Hopko nemohol kona in. Sm ivot, do ktorho ho Boh vloil, ho preduril k tomu, aby til po jednote. Od detstva til po jednote vlastnej rodiny, ktor bola rozdelen stratou otca a odchodom matky za robotou do alekej cudziny. A bol to Boh a hlbok viera v Jeho silu, ktor nahrdzala otca a utuovala lsku k vzdialenej matke.
alou skutonosou, ktor ho ntila k primnej tbe po jednote, bolo rozdelenie vo viere jeho rodnej dediny, ktor od samho poiatku znal tak bolestivo, ako rozdelenie vlastnej rodiny. A znovu tu bola jeho hlbok zbonos a viera v Boha, ktor prekonvala boles z rozdelenia a vlievala hlbok lsku ku vetkm a ndej v budce zjednotenie. Duchovnmu otcovi vo svojej rodnej farnosti pe: "Poznm nrod z ktorho som vyiel. On v celom svojom zklade nie je zl. Takho nroda, ako boli moji rodci zriedka kde bolo. No cudz element pokazil nrod. No kore a zklad u nich je pevn. Vea zle, na Vs drah ote, ako sa chytte do roboty, aby Vaa lska k tomuto nrodu, ku ktormu Vs poslal Boh, odkryla lsku, ktor Boh vloil do ich sdc a je prikryt dobou, ktor prila." V tejto rade, ktor dva kazovi vo svojej rodnej obci, je jasne vidie ako zmal a konal biskup, ktor cel svoj ivot zasvtil zjednoteniu vetkch rozdelench. "Zjs na hlbinu". Vern hlasu svojho Majstra, ktor dvno predtm povedal Petrovi: "Zjdi na hlbinu a spusti siete" (Lk 5,4), hadal na pravej hlbine udskho srdca to dobro a lsku, ktor Boh vloil do kadho udskho ivota a svojou lskou a milosrdenstvom odstraoval kad nnos, ktor tam nepatril a bol msi cudzm, o priniesla nedobr doba.
Svojm postojom i celm svojm ivotom stl pevne po boku svojho sdelnho biskupa, ktorho dval za vzor svojim veriacim, ke ich povzbudzoval, aby vytrvali vo vernosti Cirkvi a Svtmu Otcovi. Odvolvajc sa na slov biskupa Pavla: "Pre ma nie je dleit, i zomriem v biskupskom palci, i vo vznici, hlavn vec, aby som sa dostal do neba", zdrazoval, e sa s nimi plne zjednocuje a dodval: "My sa u nemodlme za neho, ale viac sa modlme k nemu, aby sme vetci, podobne ako on, vytrvali pevne zjednoten s Cirkvou, lebo ona je naou jedinou cestou k plnej jednote s Bohom a dva nm zruku novho ivota s Nm."
Biskup Hopko videl naplnenie svojich tob po jednote ako vo vlastnej rodine , tak v duchovnej rodine veriacich, v primnej odovzdanosti Bohu a v pevnej jednote s Cirkvou cez jej viditen hlavu Svtho Otca, v bezhraninej slube pre ud a nrod, ktor mu bol zveren. V tomto duchu preval svoju kazsk i biskupsk slubu v asoch nie jednoduchch, ale predsa naplnench vekou dverou v Boha, ktor veakrt bol jeho jedinm spolonkom vo vzen, mieste tak vzdialenom od tch, ku ktorm bol poslan. Boh mu doiil, aby po rokoch utrpenia a prkoria na vlastn oi videl vzkriesenie vlastnho nroda i Cirkvi, ktor tak miloval, ale pre neho to nebol as ovci a vavrnov, ale znova iba sluba udu, ktor je tak vlastn kazovi a biskupovi.
On, ktor bol predtm vzom mocipnov tohto sveta v relatvnej slobode sa stva vzom vlastnho tela. Hoci ako chor, s podlomenm zdravm z predchdzajceho vzenia, v pokore jemu vlastnej a v lske jemu typickej, stoj na svojom mieste ako biskup svojich veriacich bez zbytonho honoru, sa majk v rozbrenom mori. A biskup Hopko bol tm majkom, nielen vtedy, ke ako mlad kaz zakladal grckokatolcku farnos v echch, ako profesor uil svojich tudentov, ale predovetkm, ako biskup v ase neslobody pre svojich veriacich, ako aj po nvrate Grckokatolckej cirkvi ako tich a pokorn pastier, ktor napriek svojej starobe a chorobe bol do poslednho dychu ivm svedkom jednoty a vernosti Svtmu Otcovi. Celm svojim ivotom ukazoval vetkm, o je cesta do neba. Jeho ivot najkrajie vyjadruj slov prvho almu: "Blaen lovek, o nekra poda rady bezbonch a nechod cestou hrienikov ani nevysedva v kruhu rhaov, ale v zkone Pnovom m zubu a o jeho zkone rozjma dom i nocou. Je ako strom zasaden pri vode, o prina ovocie v prav as a jeho lstie nikdy nevdne: dar sa mu vetko, o podnik." ( 1,1-3)
1492570 (35 %)
