Študenti Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU putovali na Velehrad

Velehrad, jedno z najvýznamnejších pútnických miest Moravy. O tom sme sa mohli presvedčiť aj my, študenti Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, pod vedením jej duchovného správcu o. Petra Tirpáka. Naša púť sa začala vo štvrtok 15. júna 2017 v skorých ranných hodinách. Cesta vlakom bola ukončená v Starom Měste u Uherského Hradiště, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou miestom misie solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda.

 

Púť ďalej pokračovala tak, ako sa patrí – pešo po tvz. Pútnej ceste ruženca až na Velehrad. Cestu lemovali polia, lúky a stromy plné čerešní, čo znásobovalo zážitok nás – pútnikov. Nielen krásy končiarov, ale aj modlitba posvätného ruženca počas putovania prispievali k vytvoreniu atmosféry plnej očakávania. Konečným cieľom bolo ubytovacie zariadenie s názvom Poutní a exerciční dům Stojanov. Je to priestor ticha a pokoja, aký sa dnes hľadá len málokde. Po ubytovaní sme sa spoločne zišli v kaplnke pútnického domu, kde sa nám katechézou prihovoril miestny duchovný správca o. Mons. Vojtech Šíma. Ten v nás svojou rečníckou otázkou osobného vzťahu s Kristom vyvolal presvedčenie a ozajstné stotožnenie sa s tým, že miesto, ktoré sme navštívili, je sväté a my sme jeho súčasťou aspoň na niekoľko dní. Súčasťou duchovného programu prvého spoločného dňa bolo aj slávenie svätej liturgie s naším otcom Petrom. Tá bola slávená v duchu sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorý pripadol práve na tento deň. Večera, ktorá bola trochu netradičná pre personál zariadenia, no pre nás asi tá najlepšia, bola v exteriéri pútnického objektu. Práve tam sme v záhrade popri „opekačke“ zaspievali niekoľko piesní, ktoré tak ako oheň hriali pri srdci. Počasie nám prialo a tak sme strávili krásny spoločný čas až do zotmenia.

 

Nasledujúci deň sa začal rannou modlitbou Tretieho času. Po raňajkách a predstavení programu dňa sme síce ostali schladení búrkou, ktorá nám ale neprekazila to, čo sme si naplánovali. Po odvoze sme sa dostali do neďalekých Buchlovíc, kde nás čakala prehliadka krásneho zámku a jeho záhrad. Na tomto mieste boli nahrávané napr. české rozprávky či filmy: Čertova nevěsta, Četnícke humoresky či Žabí princ. Prehliadku záhrad sme ukončili v skvelej čokoládovni v záhradnom komplexe, v ktorom je zasadených viac ako 100 exemplárov drevín. Krátku autobusovú zastávku v meste Uherské Hradište vystriedal opäť pobyt na Velehrade, kde sme mali naplánovanú prehliadku baziliky Nanebovzatia Panny Márie. Ide o barokovú baziliku postavenú na románskych základoch. Dňa 22.04.1990 slávil na nádvorí pred bazilikou svätú omšu sv. Ján Pavol II. V máji 2008 bola bazilika i s priľahlými budovami a celým areálom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Jej exteriér aj interiér nás naozaj nadchol. V bazilike je pochovaný i jezuita, kardinál Tomáš Špidlík (1919 – 2010), ktorý bol významným odborníkom na spritualitu kresťanského Východu. O duchovnú správu a chod baziliky sa starajú jezuiti. Je to miesto, ktoré spája kresťanský Východ so Západom, o čom svedčí aj zvláštna úcta k svätým vierozvestcom Veľkej Moravy. Práve v Kaplnke Matky Jednoty (kde je ikona Bohorodičky) sme sa po prehliadke baziliky pomodlili Akatist k sv. Cyrilovi a Metodovi. V následnej katechéze sa opäť prihovoril o. Peter, ktorý upriamil našu pozornosť na hľadanie cesty v osobnom živote. Vychádzal pri tom z textu Evanjelia podľa Matúša, v ktorom je ponúkaná tesná brána namiesto širokej, ktorá vedie do zatratenia. Jeho slová sa dotkli a obohatili nejedného z nás. S miestnym farským spoločenstvom sme sa modlili posvätný ruženec, po ktorom sme boli účastní na svätej omši s účasťou detí a mládežníckeho speváckeho zboru. Práve k nim sme sa po skončení liturgie pridali, aby sme si spoločne zaspievali. Bolo to úprimné a radostné. Spoločná prechádzka po okolí bola ukončením ďalšieho spoločne stráveného dňa, ktorý bol ale jasnou predzvesťou konca nášho putovania po Velehrade.

 

V skorších ranných hodinách, 17. júna, sme odchádzali pešo tou istou cestou, po ktorej sme na toto sväté miesto aj prišli. V závere nášho pobytu sme naozaj mohli iba súhlasiť s kardinálom Tomášom Špidlíkom SJ, ktorý povedal toto: „Velehradská basilika se svým tajemným světlem, které se zdá vycházet z vnitřku chrámu, se svou záplavou zlatých forem a soch světců, působí dojmem „nebe na zemi.“ Pre mňa osobne a verím, že aj pre celú 15 člennú skupinku bola táto púť veľkým duchovným obohatením a krásnym spoločným časom, za čo v neposlednom rade patrí veľká vďaka nášmu duchovnému otcovi Petrovi Tirpákovi, a taktiež doktorandke našej fakulty Janke Lukáčovej za celú výbornú organizáciu púte.