V Prešove pochovali rehoľného kňaza otca Jozefa Eduarda Nováka OSBM

V piatok 11. mája 2018 prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, spolu s takmer štyridsiatimi kňazmi, slávil v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady za zomrelého rehoľného kňaza z Rádu sv. Bazila Veľkého otca Jozefa Eduarda Nováka OSBM. Vladyka Ján v homílii poďakoval Bohu za kňazskú službu otca Jozefa, za jeho skromnosť a hlavne za jeho službu spovedníka. Zameral sa na dôležitosť toho, aby sme pamätali na svoju smrť, ktorá je realitou nášho života a aby sme pamätali na modlitbu, ktorá nás zjednocuje s Kristom, ktorý premohol smrť.

 

Jeromonach (rehoľný kňaz) otec Eduard Novák (mníšskym menom Jozef) sa narodil 27. septembra 1941 v Kolinovciach, v okrese Spišská Nová Ves, v rímskokatolíckej rodine ako syn rodičov Štefana a Márie. Mal štyroch súrodencov, jedného brata a tri sestry, z ktorých jedna je rehoľná sestra baziliánka sr. Petra. Základnú osemročnú školu navštevoval v Krompachoch. Po jej skončení pokračoval v štúdiu na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Sabinove, ktorú ukončil v roku 1960. Od 1. decembra 1960 do 31. júla 1961 pracoval ako robotník v Třineckých železiarňach v Českej republike. V rokoch 1961 až 1963 bol na základnej vojenskej službe a po jej skončení opäť pracoval do roku 1965 ako robotník v Třineckých železiarňach.

 

Od 1. septembra 1965 do 31. marca 1990 bol zamestnaný vo Východoslovenských železiarňach Košice ako robotník. Býval v Košiciach, kde sa v roku 1969 zoznámil s otcom baziliánom ThDr. Nikodémom Mikulášom Krettom OSBM. Toto stretnutie preňho znamenalo veľmi veľa, obľúbil si gréckokatolícky obrad a charizmu i spiritualitu baziliánov. Do Rádu sv. Bazila Veľkého vstúpil 1. januára 1975. Otec Nikodém Mikuláš Krett bol jeho duchovným vodcom a neskoršie aj profesorom teológie. Po smrti otca Kretta v roku 1983 ďalej jeho mníšsku formáciu viedol otec Marián Ján Potáš OSBM, ktorý mu umožnil kňazskú vysviacku. Tá sa uskutočnila 8. decembra 1990 v Ivanofrankivsku, svätiteľom bol pomocný biskup ivano-frankivskej eparchie vladyka Irenej Bilik OSBM.

 

Následne v januári 1991 nastúpil na ďalšiu duchovnú formáciu do baziliánskeho monastiera vo Varšave. Po ukončení duchovnej formácie zložil prvé sľuby 27. júla 1991 a odišiel do kláštora v Prešove. 29. septembra 1992 bol preložený do monastiera Christa Carja v Trebišove, kde pôsobil až do svojej smrti. Pracoval v monastieri aj ako ekonóm. Večné sľuby zložil 1. januára 1995. Bol dvakrát aj predstaveným, igumenom monastiera v Trebišove, v tejto službe si ho aj Pán povolal k sebe. Bol aj na misiách v Srbsku v kláštore otcov baziliánov, a to práve v čase, keď tam zúrila vojna.

 

Otec Jozef Eduard Novák bol tichej a skromnej povahy, zbožný rehoľník. Bol v Trebišove vyhľadávaným, obľúbeným spovedníkom. Vyznačoval sa veľkou obetavosťou kňazskej služby pre veriacich, ktorí navštevovali monastier v Trebišove. Vždy bol ochotný poslúžiť svätou spoveďou, duchovnou radou aj zdravým humorom. Prichádzajúcich, ktorí navštevovali monastier, videl ako tých, ktorých k nemu posiela Boh. Takto si počínal stále, kým mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Bol nápomocný i sestrám baziliánkam v Trebišove i Sečovciach, kde žije mníšskym životom aj jedna z jeho rodných sestier sr. Petra. S veľkou láskou sa staral o jeromonacha Pavla Petrašoviča, ktorý najprv býval v Košiciach, kde ho často navštevoval a potom až do jeho smrti v roku 2012 v trebišovskom monastieri.

 

Trpezlivo znášal zdravotné problémy: cukrovku, tlak a problémy s nohami. Od marca tohto roku sa zdravotný stav zhoršoval natoľko, že bol hospitalizovaný najprv v Trebišove a potom v Prešove, kde v prítomnosti sr. Metodie OSBM zakončil cestu svojho kňazského a mníšskeho života v stredu 9. mája 2018 o 12.00 hod na oddanie sviatku Paschy. Zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v 44. roku mníšskeho povolania, v 28. roku kňazského života a v 77. roku života. Pochovaný bol na prešovskom cintoríne.

 

Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí mu boli nápomocní v jeho zdravotných ťažkostiach v trebišovskom monastieri. Zvlášť otcovi Polykarpovi, pánovi Ing. Brindzakovi a počas jeho hospitalizácie v Prešove duchovným otcom z prešovského monastiera, sestrám baziliánkam a zvlášť sr. Metodii, ktorá ho pravidelne navštevovala a bola i pri jeho odchode do večnosti.