Pohreb sr. Terézie Pavlíny Strelcovej SNPM

Vo štvrtok 7. januára 2021 sa v Dome smútku v Prešove konal pohreb sr. Terézie Pavlíny Strelcovej, ktorá bola členkou Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Pohrebné obrady vykonal vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, spolu s ním koncelebrovali otec Daniel Šarišský, synovec zomrelej sr. Terézie a ceremoniár otec Pavol Vasiľ. Vladyka Ján v príhovore vyzdvihol krásu života s Bohom v zasvätení a spomenul, že sr. Teréziu poznal ako pokornú osobu vždy hľadajúcu Božiu vôľu pre svoj život. Sr. Terézia bola pochovaná na mestskom cintoríne v Prešove. Zádušnú svätú liturgiu slávil vladyka Ján Babjak v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

 

Vičnaja jej pamjať, blaženyj pokoj!

 

Za modlitby a spomienku na ňu ďakujú Sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie a príbuzní

 

Nekrológ sr. Terézie Pavlíny Strelcovej

 

 

Dňa 24. decembra 2020 sa opakovane zhoršil zdravotný stav sr. Terezky a opäť k nej bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá ju po dôkladnom vyšetrení previezla z Domu sv. Kozmu a Damiána do nemocnice. O niekoľko dní, 2. januára 2021, v nej zomrela. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tam ostala sama a opustená. Ale to je naozaj len prvý a letmý pohľad na túto udalosť jej života. Preto ani v tomto nekrológu sa nechceme na jej život pozrieť len tak letmo, len cez prizmu výpočtu dátumov, pôsobísk a práce, ktorú vykonávala. Chceme uvidieť oveľa viac, čo Boh urobil v jej živote a čo sme my, jej spolusestry, mohli zbadať a uvidieť.

 

Boh si Pavlínu povolal do tohto života 18. marca 1934 v Renčišove, do rodiny Mateja a Anny, ktorí okrem nej mali ešte ďalších 5 deti. O niekoľko dní, na sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke, prijala iniciačné sviatosti. Vzdelanie nadobudla na ľudovej škole v Renčišove a meštianskej škole v Sabinove.

 

Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v Československu 20. júna 1969 vstúpila v Prešove do Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie a po absolvovaní formácie 27. novembra 1976 zložila doživotné rehoľné sľuby.

 

Pracovala ako úradníčka v Košiciach, ako skladníčka v podniku Geodézia v Prešove a od roku 1981 ako sakristiánka v katedrálnom chráme v Prešove až do odchodu na invalidný a starobný dôchodok v roku 1990. Naďalej však piekla prosforu a tejto službe učila aj ďalšie sestry.

 

Žila v komunite so sestrami na provinciálnom dome na Sládkovičovej ulici. Po udalostiach Nežnej revolúcie sa zapĺňali kláštory novými rehoľnými povolaniami. Nebolo to inak ani v našej rehoľnej rodine, preto rehoľní predstavení kúpili v susedstve ďalší dom, v ktorom bol zriadený noviciát sestier služobníc. Sr. Terezka sa tak stala súčasťou života mnohých mladých sestier – noviciek a junioriek.

 

Po zhoršení zdravotného stavu bola v roku 2007 preložená do komunity sestier v Michalovciach. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2013, keď bola potreba 24 hodinovej opatery, bola umiestnená v našom zariadení v Dome sv. Kozmu a Damiána. Tam sa o ňu sestry a pracovníci s láskou starali a žila tam 7 rokov až do svojej smrti.

 

Každý človek vo svojom živote má nejaké kríže a mala ich aj sr. Terezka. Snáď tým najzjavnejším bola jej choroba. Porozumieť krížom svojho života, uvidieť, prečo sú v ňom prítomné, akú majú misiu, poslanie, je obrovský Boží dar. Ako hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom, je to Božia múdrosť a Božia moc. Lebo každý jeden človek, ktorému nie sú osvetlené dejiny jeho života prostredníctvom Božieho Slova, vo svojom kríži uvidí iba bláznovstvo, ktoré ho pohorší, a preto začne proti svojim krížom bojovať a robiť všetko preto, aby ich odstránil zo svojho života. V tomto pokušení sme všetci každý deň.

 

Sr. Terezka mala kríž, ktorý ju upokoroval a tak vovádzal do tajomstva Božej múdrosti a lásky. Veľmi veľa sa modlila k Sv. Duchu o dar múdrosti a máme nádej, že ju dosiahla, že tento kríž ju priviedol do hlbokého vzťahu a zjednotenia sa s Ježišom Kristom, že bol pre ňu požehnaním, lebo v ňom od začiatku žiarila láska Ježiša Krista a ona ju postupne mohla uvidieť a uveriť jej.

 

Tak ako sa Boh o sr. Terezku staral celý život, bol s ňou aj v posledných dňoch jej života. Prv než tohto spomínaného 24. decembra 2020 odišla do nemocnice, Boh jej poslal anjela – spolusestru, aby jej pomohla nanovo uveriť a oprieť sa o jedinú istotu nášho života, o lásku a dobrotu Ježiša Krista. Aby mohla uvidieť, že všetko je márnosť a odvrátiť svoj zrak od tohto sveta aj seba samej a natrvalo sa zahľadieť do tváre Ježiša Krista. Boh vo svojej dobrote so sr. Terezkou o niekoľko dní zavŕšil túto jej osobnú paschu, jej prechod cez bránu smrti do večného života.

 

Budeme na ňu spomínať s veľkou láskou a s vďačnosťou Bohu, že sa stala trvalou súčasťou nášho života, že sme si mohli byť sestrami i priateľkami. Bola pre nás darom.

 

Zaopatrenú sviatosťami, v ranných hodinách, dňa 2.januára 2021, si ju Pán života povolal k sebe. Vo svojej láske a milosti si ju povolal vo veku 86 rokov a v päťdesiatom prvom roku svojho rehoľného zasvätenia.

 

Večná jej pamiatka!