„Vidím nadšenú a zbožnú tvár Cirkvi“ – príhovor pápeža Františka ku gréckokatolíkom v roku 2018

Prinášame príhovor Svätého Otca Františka slovenským gréckokatolíkom, ktorí sa v roku 2018 zúčastnili ďakovnej púte Prešovskej archieparchie v Jubilejnom roku 200-ročnice zriadenia eparchie a ďalších výročí. Viac ako 1300 člennú skupinu pútnikov prijal Svätý Otec František v sobotu 6. októbra v Aule Pavla VI. pol hodinu pred poludním.

Príhovor Svätého Otca v plnom znení

Drahí bratia a sestry! Srdečne vás vítam a ďakujem vám za vašu vrúcnu priazeň!

Keď svätý Ján Pavol II. hovoril v roku 1995 v Prešove, vzal si na prirovnanie krásny obraz okolitej prírody, aby opísal identitu a poslanie gréckokatolíckych komunít: «... v priezračných vodách sa zrkadlí majestátna výška končiarov. Tento kraj jedinečný v rozmanitosti stvorenia hovorí nám o kráse a dobrote Stvoriteľa. Od južných svahov Tatier až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka-plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií» (Príhovor katolíkom byzantského obradu pri modlitbe Akatist, 2. júl 1995, 6). Toľko sv. Ján Pavol II.

Gréckokatolícku cirkev na Slovensku môžeme považovať za vyjadrenie krásy v rozmanitosti foriem cirkevného života, tej rozmanitosti, ktorá „nielenže nie je na škodu jej jednote, ale skôr ju robí viditeľnejšou.“ (II. vatikánsky koncil, Dekrét o východných katolíckych cirkvách Orientalium Ecclesiarum, 2).

Dnes tu s pápežom oslavujete 200 rokov založenia Prešovskej eparchie, ktorá sa zrodila vyčlenením z vašej materskej Mukačevskej eparchie, teraz na území Ukrajiny. Vaša eparchia sa ďalej rozvíjala a stala sa matkou novej cirkevnej rodiny, vytvoriac ďalšie tri eparchie, z ktorých jedna je v Kanade, a pred desiatimi rokmi sa stala sídlom Metropolie sui iuris.

Pri tejto dnešnej príležitosti vás môžem všetkých pozdraviť, počnúc vašim metropolitom Mons. Jánom Babjakom – ktorý chodí do lesov zbierať huby a prináša mi ich −, ktorého sprevádzajú spolubratia biskupi Mons. Chautur z Košíc, Mons. Rusnák z Bratislavy a Mons. Pacák, nový biskup v Kanade. Drahí bratia, pokračujte vo vašom poslaní vodcov a otcov božieho ľudu, ktorý vám bol zverený. Nasledujte žiarivý príklad blahoslavených mučeníkov biskupov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka. Rozširujte dobro, pokoj, veľkodušnosť a miernosť, s hlbokou poníženosťou a jednoduchosťou, ostávajúc neustále pastiermi podľa Srdca Boha, ktorý je Otcom a nasledujte konanie Krista, ktorý neprišiel aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil.

Takto som si istý, že kňazi, vaši prví spolupracovníci, vás budú nasledovať so stále väčšou radosťou a nadšením, s obetavosťou pre službu Cirkvi, ktorá sa od nich vyžaduje. Drahí kňazi, všetkých čo najsrdečnejšie pozdravujem, vás, žijúcich v celibáte i ženatých s vašimi rodinami, ako aj rehoľníkov. Ďakujem vám za vašu prácu medzi svätým veriacim božím ľudom. Kňazské rodiny dnes prežívajú špeciálne poslanie, keď sa pochybuje, ak nie priam útočí, proti samotnému ideálu rodiny: vy ponúkajte svedectvo zdravého a príkladného života. Aj vy môžete načerpať z príkladov existujúcich v dejinách vašej cirkvi počas desaťročí prenasledovania v druhej polovici minulého storočia, pri deportáciách a všemožných obmedzeniach. Viem, že Mons. Babjak zozbieral a publikoval veľa ich príbehov. Dnes je na vašej generácii, aby ste ukázali tú istú vernosť, azda nie voči priamemu a násilnému prenasledovaniu, ale pri ťažkostiach a nebezpečenstvách iného druhu. Dnes kňazov, podobne ako aj seminaristov – ktorých rovnako pozdravujem – pokúšajú dve protikladné tendencie: sekularizmus, ktorý ich privádza k svetáckosti, alebo uzavretie sa k zašlým, dokonca nie evanjeliovým spôsobom chápania svojho cirkevného poslania, k spôsobom, ktoré vedú k sterilnému klerikalizmu.

Príkladný rehoľný život, či už u mužov alebo u žien, ako aj príslušnosť k niektorým novým cirkevným hnutiam, tvoria súčasť zdravých a silných cirkevných väzieb. V tomto kontexte vám dnes znovu predkladám príklad blahoslaveného Metoda Dominika Trčku, mučeníka viery.

Vy všetci, drahí pútnici zo Slovenska!

Vo vašej radostnej prítomnosti tu, spolu s vašimi pastiermi, vidím nadšenú a zbožnú tvár Cirkvi pevnej vo viere, ktorá si uvedomuje svoju dôstojnosť a je hrdá na svoju cirkevnú identitu. Takto ste hodnými deťmi tej evanjelizácie, ktorú v plnej vernosti Apoštolskému stolcu vykonali patróni Európy, svätí Cyril a Metod. Európsky kontinent, tak na východe ako i na západe, potrebuje znovu objaviť svoje korene a svoje povolanie; a z kresťanských koreňov nemôžu nevyrásť pevné stromy, ktoré prinášajú ovocie plného rešpektovania dôstojnosti človeka, v každej situácii a v každom období života.

Povzbudzujem vás, aby ste si chránili vašu byzantskú tradíciu, ktorú som sa aj ja od mladosti učil poznávať a milovať: odhaľte ju a žite ju naplno – ako učí Druhý vatikánsky koncil −, venujúc veľkú pozornosť spôsobom evanjelizácie a katechézy, pri ktorých – ešte prv než pastieri – sú protagonistami rodičia a starí rodičia, od ktorých sme sa mnohí naučili prvé modlitby a kresťanský spôsob života. Vďaka otcom, mamám, starým rodičom aj všetkým vychovávateľom, ktorí ste tu prítomní, za vaše neodmysliteľné svedectvo!

Drahí bratia a sestry, prosím vás o zvláštnu spomienku na mňa, keď onedlho budete sláviť Božskú liturgiu v Bazilike Santa Maria Maggiore, v chráme tak vzácnom pre pamiatku svätých Cyrila a Metoda a teda i pre vaše dejiny. Svätá Matka Božia, na ktorú hľadíme s nádejou a detinskou láskou, nech chráni svojim príhovorom Cirkev v tomto čase skúšky a nech bdie nad prácou Biskupskej synody o mladých, ktorú sme nedávno začali. Ďakujem vám a žehnám všetkých vás, vašich drahých a celú gréckokatolícku komunitu na Slovensku.

(Preklad: Mons. František Novajovský)