
Sprva o innosti SSCM 1999-2003![]() Po tyroch rokoch sa znova stretvame na tvrtom riadnom valnom zhromaden nho obnovenho Spolku sv. Cyrila a Metoda v mesiaci mji, v mesiaci, ktor bol pred 62 rokmi mesiacom zrodu spolkovho ivota tu v Michalovciach. Hlavnmi bodmi rokovania kadho valnho zhromadenia je obhliadnutie sa za uplynulm obdobm a jeho bilancovanie, potvrdenie alebo zmena stanov, voba novch orgnov spolku a vytenie loh pre nastvajci spolkov ivot. Dovote, aby som poda programu predniesol sprvu o innosti spolku za uplynul tvorron obdobie. lensk zklada spolku vzrstla od roku 1999 o 492 lenov, o je v priemere o 100 lenov rone viac. Aktulne evidujeme poradov slo riadneho lenstva 4522. Na druhej strane prirodzenm bytkom mrtm odilo na venos vye 500 lenov. Tm je dlhodobo stabilizovan lensk zklada v pote cca 4000 riadnych lenov. Vetkch zakladajcich lenov mme doteraz 92 (z toho u 8 mtvych). Za uplynul tyri roky vzrstol poet zakladajcich lenov o 17. Mal som t es odovzda plakety zakladajceho lenstva dnes u vladykovi Jnovi Babjakovi, SJ, a vyvolenmu vladykovi Dr. Ladislavovi Hukovi. Vetkch skupinovch lenov je 84. Vbor spolku sa stretol na svojom riadnom zasadnut v Michalovciach spolu 12-krt. Aj my, ktor sa skromne podieame na apotolte formou tlaenho slova, si musme opakovane pripomna a uvedomova, e v kadej forme apotoltu je spojenie s Kristom prv a najdleitejia skutonos, lebo stle plat Kristovo varovn napomenutie bezo ma nemete ni urobi (Jn 15,5). Aktualizovanou ozvenou tohto napomenutia je aj Apotolsk povzbudenie Svtho Otca pre tretie milnium (NMI), kde sa v lnku 39 zdrazuje prvenstvo milosti takmito jasnmi slovami: Ak sa nerepektuje primt duchovnho ivota a svtosti, nemono sa divi, e pastoran plny zlyhvaj a zanechvaj v srdci pokorujci pocit sklamania. (Porov.: JN PAVOL II.: Novo millenio ineunte, 38.) Pre nau innos v spolku to konkrtne znamen, e kad podujatie, vydan kniha alebo konferencia, s prostriedkami - vdy sprevdzanmi modlitbou - ktormi na prvom mieste chceme pritiahnu due bliie k ivotu s Bohom, od ktorho pochdza kad dobr dielo. To je duchovn rozmer spolkovej aktivity. Zkladnm pozemskm zmerom naej innosti je oivovanie cyrilometodskej tradcie a vyzdvihovanie vznamnch osobnosti Grckokatolckej cirkvi, podpora spolku pri prezentcii Grckokatolckej cirkvi navonok a organizovanie i podpora takch podujat, ktor napomhaj humnnemu a kultrnemu ivotu vetkch kresanov a vetkch ud dobrej vle. Npl spolkovej innosti sa prioritne viditene realizuje vo vydavateskej aktivite. Pre lepie poznanie vlastnch cirkevnch dejn sme vydali niekoko publikcii. V Jubilejnom roku 2000 to bola publikcia o. ThDr. Cyrila Vasia, SJ, Grckokatolci Dejiny Osudy Osobnosti, ktor vzbudila pozitvny ohlas a znan itatesk zujem. Tohtoron podielov kniha s nzvom V Metodovej brzde je zhrnutm 60 ronch dejn spolku a dleitch faktov v jeho histrii. Okrem kadorone vydvanho Grckokatolckeho kalendra, ktor sa tla v cca 15 000 nklade, sa zameriavame na vydvanie liturgickej pomcky s nzvom Dir grckokatolka (zo zaiatku: Liturgick kalendr) urenej pre kazov a kantorov, ktor m priazniv odozvu. V blzkej budcnosti sa chceme v edinom plne zamera na prebiehajcu liturgick obnovu a jej sprvne chpanie v ivote veriacich. Z kazskch osobnost sme najviac pozornosti venovali o. ThDr. Jnovi Murnovi, priekopnkovi cyrilometodskho hnutia grckokatolkov na Slovensku. Minul rok vyla v Byzante s.r.o. o prof. Murnovi publikcia s nzvom Jn Murn v srdciach zakotven a v roku 2003 pri prleitosti jeho nedoitch 90tin publikcia Jn Murn monument lsky, pravdy a vernosti. Okrem toho sme niektor lenovi a vboru inkovali vo filmovom dokumente s nzvom V Metodovej brzde, ktor v rii Juraja Galvnka v roku 2002 o prof. Murnovi natoila a vysielala Slovensk televzia. Do alej aktivity v apotolte tlaenho slova ns pobda aj prezierav vrok ppea sv. Pia X., ktor na adresu katolckej tlae v ase, ke ete svet nebol zaplaven elektronickmi informanmi prostriedkami povedal: Nadarmo budete stava chrmy, organizova misie, zaklada koly ... Vetky tieto diela, vetko vae silie bude znien ... bez vernej a rdzej katolckej tlae. Vykonal by som akkovek obetu, dokonca by som dal do zlone svoj prste, nprsn kr a sutanu, aby som podporil katolcku tla (in: REPORT). Popri spomenutej vydavateskej aktivite sa v spolkovej innosti venujeme aj odhaovaniu pamtnch tab zaslilm kazom a vznamnm osobnostiam. V Jubilejnom roku 2000 sme iniciovali a podieali sa na odhalen pamtnej tabule venovanej vetkm trpiteom za vernos Katolckej cirkvi v rokoch pdesiatych na budove Apotolskho exarchtu v Koiciach. Posledn, v porad siedma pamtn tabua, ktor inicioval a zabezpeil n spolok, bola odhalen 21.10.2001 historikovi Joanikovi J. Baziloviovi, OSBM, na prieel Chrmu sv. Juraja v Hlivitiach. Vyvjaj sa iniciatvy na odhalenie pamtnej tabule o. Alexiovi Toronskmu v Humennom. Okrem toho spolok usporiadal niekoko odbornch seminrov v Michalovciach, z ktorch boli v spoluprci s miestnou pobokou Matice slovenskej vydan zbornky refertov. Vemi dleitm faktorom pre inn apotolt cirkevnch hnut a obianskych zdruen, o ktorom sa chcem zmieni, je stle nanovo objavovan jednota v apotolskej prci. Je to synergia (spojen energia), ktor vedie k poehnaniu a spechu evanjelizanej innosti a ktor sa nm v rchlom tempe ivota vytrca. V Cirkvi sa od jej poiatku uplatoval princp solidarity, toti, e silnej pomha slabiemu a vetky privtne aktivity korunuje spolon cie ozajstn dobro loveka. Ke toto zdrazujem, nemm na mysli len jednotu ekonomick (spoloenstvo majetku), ale najm jednotu zmania a jednotu riadenia. Auto ide dopredu len vtedy, ke sa koleso nesprva individualisticky pre seba, ale vetky koles pracuj pre celok. A volant me dra len jeden. Napomhanie vytvrania jednoty je u implicitne obsiahnut aj v nzve naej intitcie (a podobnch) spolok, to znamen spja. Pretoe cyrilometodsk spolok v Michalovciach je najvm spolkom v Grckokatolckej cirkvi s psobnosou na celom Slovensku, chce na podklade cyrilometodskej tradcie spja obidva jej doterajie subjekty a spolupracova s podobnmi intitciami na Slovensku. Aj z toho dvodu som za spolok podpsal v roku 2001 zmluvu o spoluprci s Cyrilometodskou spolonosou v Bratislave, v roku 2002 so Spolkom sv. Vojtecha v Trnave. Vzjomne bezproblmov je u niekokoron spoluprca s Domom Matice slovenskej v Michalovciach a Rodinou prof. Hlava. Spolkov vydavatestvo BYZANT s.r.o. Koice sa v roku 1999 zalenilo do Zdruenia katolckych vydavatestiev Slovenska. Pravidelne o innosti spolku informuje asopis SLOVO, ktor vydva vydavatestvo Petra v Preove. Pri tejto prleitosti prosme naich silnejch partnerov, aby nm konkrtne pomohli, napr. spopularizova knin produkciu vydvan v Byzante pre itateov na zpadnom Slovensku at. Tie prosme o pokraujcu podporu spolku vench predstaviteov miestnej i vyej samosprvy, ktorm sasne vyjadrujem primn vaku za doterajiu priaze. Nielen asy sa menia, ale aj udia. Popri mnohch menej znmych lenoch nemem opomen zmenu, ktor vboru spolku spsobil v januri 2003 odchod Mgr. Pavla Kunra na venos. Prof. Kunr patril k zakladateom spolkovho ivota, bol podpredsedom spolku, redaktorom a organiztorom. Jeho prcu sa sname nahradi, ale jeho sksenosti a poviem, e aj nadmieru obetav prstup, s nenahraditen. Ako alej v brzde sv. Cyrila a Metoda? Chceme sa tak ako doteraz opiera o Vs, mil lenovia, o tch dobrovonch nadencov, ktor venuj svoje sily pri rozvjan cyrilometodskho dedistva, ktor je nm posvtn. Chceme prispie k formovaniu sasnho loveka, ktor m by ukotven v kresanskom tle ivota nie preto, e mus, ale preto, e to sm chce. Chceme pova Cirkev, jej pastierov a by npomocn v nronej slube novej evanjelizcie Slovenska. Pri tejto prleitosti prosm osvietench o. biskupov o podporu pre tto prcu, o naznaenie loh, ktor im najviac leia na srdci a o archijerejsk poehnanie. Zo srdca akujem za spoluprcu v uplynulom obdob lenom vboru spolku a revznej komisii. akujem za vetky aktivity v miestnych pobokch a za vetky finann dary pre nau innos, ktor konme nezitne, z lsky k Cirkvi. akujem kazom za zujem, s ktorm sme sa stretli pri organizovan jednotlivch podujat vo farnostiach. akujem zboru Chryzostomos z Vranova n. Topou za akadmiu a Michalovciam za organizciu. Zver: Predseda eurpskeho konventu pn Valry Giscard d Esteing pred asom vyhlsil, e zmienka o Bohu a nboenstve v tvoriacej sa spolonej eurpskej stave nem miesta, lebo nboenstvo u nem v modernej spolonosti silu. Pri poznan mravnej sily, ktor dva jednotlivcom i nrodom u stroia prav viera v Boha, je tento vrok poutovaniahodnm vplodom. Starozkonn almista nevha zaradi autorov podobnch vrokov medzi reprezentatvnych nevedomcov, t.j. blznov, ke uvdza, citujem: Blzon si v srdci hovor: Boha niet ( 53). Boh bol, je a bude aj v sasnej modernej zjednotenej Eurpe potrebn a my naalej chceme ri slvu jeho mena pod ochranou sv. Cyrila a Metoda, skutonch patrnov Eurpy, patrnov Koickho apotolskho exarchtu i nho spolku. Michalovce, 24. mj 2003 |