Krátky rozhovor s novým prešovským arcibiskupom metropolitom

1. Vladyka Jonáš, ako ste prijali menovanie za prešovského arcibiskupa metropolitu?

Pravdu povediac cítil som že menovanie na biskupa môže prísť až niekedy v roku 2025, lebo vtedy mi mala končiť moja služba igumena v monastieri, na ktorú ma vybrali moji spolubratia. To, že to bude už teraz som naozaj nečakal, aj keď sa o tom v cirkevných kuloároch povrávalo. Keď mi to oznámil ukrajinský apoštolský nuncius, trochu som ostal zaskočený a preto som poprosil tri dni na zváženie. Mal som čas poradiť sa s tými, čo má duchovne sprevádzajú a v modlitbe zvážiť svoje rozhodnutie. Pri rozhodovaní mi pomohol aj čas komunitných duchovných cvičení, ktoré sme práve v tom čase začínali. Vnútorný pokoj a odovzdanosť Bohu sa dostavili, keď som v modlitbe pred Bohom povedal moje -  Áno, prijíma m to!

2. Ako sa Vám bude odchádzať po 20 rokoch z mníšskeho prostredia otcov studitov a z Ukrajiny?

Odchádzať sa bude ťažko! Mám tu duchovnú rodinu, mojich spolubratov v mníšstve, mnohých známych, priateľov, obľúbené miesta. Ukrajina sa mi naozaj stala domovom o to viac, že od môjho príchodu do monastiera, hoci som zo Slovenska, ma tu prijali ako svojho. Stal som sa jedným z nich, prežívam s nimi, radujem sa s nimi. No verím, že tak ako pred rokmi, keď som odchádzal z rodného Slovenska, Boh mi tu, na Ukrajine, poslal svojich “Kirenejcov” a “Veroniky,” tak isto aj teraz On bude so mnou a už ma v svojej človekamilujúcej láske predchádza a pripravuje cestu späť na moje rodné Slovensko, do mojej rodnej eparchie.

3. Máte už nejaké plány alebo vízie, ktoré budete chcieť realizovať na metropolitnom stolc i?

Je to ťažká otázka! Nemám na ňu teraz jasné odpovede, čestne sa priznávam… No viem že ako pastier mám viesť k Bohu tých, ktorých mi Boh cez túto službu zveruje! Akým spôsobom?! Prosím Pána, aby mi ukazoval cestu a aby som bol otvorený a pripravený počúvať Jeho  hlas…