Na Veľký štvrtok večer Liturgii sv. Bazila Veľkého s večierňou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove predsedal pomocný prešovský biskup vladyka Milan Lach SJ, ktorý v homílii hovoril o službe: „Nie je nám ľahko slúžiť. To je to tajomstvo, čo dáva život. Ak pochopíme, čo znamená slúžiť, pochopili sme, čo je kresťanstvo.“ Obrady Veľkého štvrtku pokračovali Strasťami nášho Pána Ježiša Krista – Utierňou Veľkého piatku, na ktorej zaznelo dvanásť evanjelií o odsúdení, utrpení, ukrižovaní a pochovaní Ježiša Krista. Prvé evanjelium čítal prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ a posledné vladyka Milan Lach SJ.
Na Veľký piatok ráno sa obaja vladykovia zúčastnili v prešovskej katedrále na modlitbe Kráľovských hodiniek a popoludní slávili Veľkú večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Vladyka Milan predniesol nad hrobom Ježiša Krista homíliu, v ktorej povedal, že krv a voda, ktoré vyšli z Ježišovho prebodnutého boku, symbolizujú Najsvätejšiu Eucharistiu a krst. Teda sa tu začína rodiť Cirkev. „Začína nový život pre ľudstvo. Apoštol a evanjelista Ján to preto všetko opisuje, aby sme uverili, že z Kristovho kríža je náš život. Bez toho, aby si to niekto z nás zaslúžil, Kristus zomiera na kríži, aby nám dal večný život.“
Veľká sobota začala Jeruzalemskou nadhrobnou utierňou. Večer vladyka Ján bol hlavným slúžiacim Liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou, ktorú spolu s kňazmi pôsobiacimi v Prešove koncelebroval vladyka Milan. Boli na nej proklamované starozákonné čítania. Pred čítaniami z Nového zákona vladyka Ján udelil sviatosť krstu a myropomazania dospelému katechumenovi z Popradu Patrikovi Mikulášovi. V homílii metropolita Ján upriamil pozornosť na Ježišovu lásku, ktorá sa nám dáva až po okraj, až na kríž. „Boh nikdy nebude nepriateľom človeka, iba človek sa môže stať nepriateľom Boha.“ Predostrel aj pohľad na sviatosť krstu a novému kresťanovi Patrikovi Mikulášovi zablahoželal k prerodu do nového života: „Prešiel si zo smrti do života. Ostaň stále zapálený pre Krista. Chcem teba a všetkých vás pozvať, aby ste radostne prežívali Kristovo vzkriesenie stále, hlavne pri prijímaní sviatosti pokánia a Eucharistie.“
Na Nedeľu Paschy ráno na konci Utierne vzkriesenia, ktorú viedol vladyka Ján, sa Božiemu ľudu v katedrále prihovoril vladyka Milan, ktorý všetkým poprial požehnanú Paschu a odovzdal im slová sv. Jána Zlatoústeho. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Ján spolu s vladykom Milanom a viacerými kňazmi. Prológ Jánovho evanjelia zaznel v cirkevnej slovančine, gréčtine, latinčine a slovenčine. V homílii vladyka Ján ponúkol paralelu medzi paschálnym tajomstvom Ježiša Krista a utrpením, pochovaním a vzkriesením Gréckokatolíckej cirkvi. „Prišlo vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi. Nie na tretí deň, ale po osemnástich rokoch. V ženách myronosičkách pretrvávala láska k Ježišovi Kristovi a tá ich viedla k hrobu. Podobne to bolo aj u našich kňazov a veriacich, ktorí mali lásku k Ježišovi a verili, že sa niečo stane. Ženy zrazu zbadali, že veľký kameň je odvalený a hrob je prázdny, čo ich naplnilo veľkou radosťou. Vzkriesenie našej cirkvi naplnilo veľkou radosťou našich kňazov a veriacich. Náš Boh je Bohom prekvapení. Spomínajme si na cestu, ktorú s nami Pán prešiel, čo urobil v našom doterajšom živote. Lebo zabúdanie na mnohé Božie dobrodenia je veľkým nebezpečenstvom.“ Potom vymenoval konkrétne udalosti z novodobých dejín Gréckokatolíckej cirkvi, v ktorých sa ukázala Božia moc nad smrťou a dodal: „Žičím vám, spolu s vladykom Milanom, hlboké prežívanie tejto nadčasovej udalosti. Hľaďme, viďme, spomínajme a žasnime nad láskou nášho Boha!“
Nedeľa Paschy pokračovala v podvečer, v spoločenstve oboch vladykov, slávením paschálnej večierne.
Svetlý pondelok slávil prešovský arcibiskup a metropolita archijerejskú svätú liturgiu vo Vranove nad Topľou-Juh a jeho pomocný biskup v rodnej Ľubici.
Na svetlý utorok spolu odcestovali do Ríma na svätorečenie pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.
Na Veľký piatok ráno sa obaja vladykovia zúčastnili v prešovskej katedrále na modlitbe Kráľovských hodiniek a popoludní slávili Veľkú večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Vladyka Milan predniesol nad hrobom Ježiša Krista homíliu, v ktorej povedal, že krv a voda, ktoré vyšli z Ježišovho prebodnutého boku, symbolizujú Najsvätejšiu Eucharistiu a krst. Teda sa tu začína rodiť Cirkev. „Začína nový život pre ľudstvo. Apoštol a evanjelista Ján to preto všetko opisuje, aby sme uverili, že z Kristovho kríža je náš život. Bez toho, aby si to niekto z nás zaslúžil, Kristus zomiera na kríži, aby nám dal večný život.“
Veľká sobota začala Jeruzalemskou nadhrobnou utierňou. Večer vladyka Ján bol hlavným slúžiacim Liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou, ktorú spolu s kňazmi pôsobiacimi v Prešove koncelebroval vladyka Milan. Boli na nej proklamované starozákonné čítania. Pred čítaniami z Nového zákona vladyka Ján udelil sviatosť krstu a myropomazania dospelému katechumenovi z Popradu Patrikovi Mikulášovi. V homílii metropolita Ján upriamil pozornosť na Ježišovu lásku, ktorá sa nám dáva až po okraj, až na kríž. „Boh nikdy nebude nepriateľom človeka, iba človek sa môže stať nepriateľom Boha.“ Predostrel aj pohľad na sviatosť krstu a novému kresťanovi Patrikovi Mikulášovi zablahoželal k prerodu do nového života: „Prešiel si zo smrti do života. Ostaň stále zapálený pre Krista. Chcem teba a všetkých vás pozvať, aby ste radostne prežívali Kristovo vzkriesenie stále, hlavne pri prijímaní sviatosti pokánia a Eucharistie.“
Na Nedeľu Paschy ráno na konci Utierne vzkriesenia, ktorú viedol vladyka Ján, sa Božiemu ľudu v katedrále prihovoril vladyka Milan, ktorý všetkým poprial požehnanú Paschu a odovzdal im slová sv. Jána Zlatoústeho. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Ján spolu s vladykom Milanom a viacerými kňazmi. Prológ Jánovho evanjelia zaznel v cirkevnej slovančine, gréčtine, latinčine a slovenčine. V homílii vladyka Ján ponúkol paralelu medzi paschálnym tajomstvom Ježiša Krista a utrpením, pochovaním a vzkriesením Gréckokatolíckej cirkvi. „Prišlo vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi. Nie na tretí deň, ale po osemnástich rokoch. V ženách myronosičkách pretrvávala láska k Ježišovi Kristovi a tá ich viedla k hrobu. Podobne to bolo aj u našich kňazov a veriacich, ktorí mali lásku k Ježišovi a verili, že sa niečo stane. Ženy zrazu zbadali, že veľký kameň je odvalený a hrob je prázdny, čo ich naplnilo veľkou radosťou. Vzkriesenie našej cirkvi naplnilo veľkou radosťou našich kňazov a veriacich. Náš Boh je Bohom prekvapení. Spomínajme si na cestu, ktorú s nami Pán prešiel, čo urobil v našom doterajšom živote. Lebo zabúdanie na mnohé Božie dobrodenia je veľkým nebezpečenstvom.“ Potom vymenoval konkrétne udalosti z novodobých dejín Gréckokatolíckej cirkvi, v ktorých sa ukázala Božia moc nad smrťou a dodal: „Žičím vám, spolu s vladykom Milanom, hlboké prežívanie tejto nadčasovej udalosti. Hľaďme, viďme, spomínajme a žasnime nad láskou nášho Boha!“
Nedeľa Paschy pokračovala v podvečer, v spoločenstve oboch vladykov, slávením paschálnej večierne.
Svetlý pondelok slávil prešovský arcibiskup a metropolita archijerejskú svätú liturgiu vo Vranove nad Topľou-Juh a jeho pomocný biskup v rodnej Ľubici.
Na svetlý utorok spolu odcestovali do Ríma na svätorečenie pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.
