Je to už sto rokov, čo sa kresťania každoročne v čase od 18. do 25. januára schádzajú, aby mohli vyjadriť mieru dosiahnutého spoločenstva medzi cirkvami a spolu sa modlili za úplnú jednotu Cirkvi, ktorá je vôľou Ježiša Krista.
Tento termín na severnej pologuli navrhol v roku 1908, priekopník pre vec jednoty kresťanov Paul Wattson tak, aby podľa vtedajšieho kalendára, modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry svätého Petra a Obrátenia svätého Pavla, čo im dalo symbolický význam. Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v blízkosti sviatkov Zoslania Svätého Ducha, ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi.
V dejinách na otázku kresťanskej jednoty často upozorňovali misionári. Bolo to z praktických príčin. Európa si na rozdelenie cirkví zvykla, ale pre misionárov, ktorí zvestovali evanjelium ľuďom, ktorí o Kristovi dovtedy nepočuli, by bol tento škandál nejednoty strašný. Uprostred ich nového začiatku, by nové miestne cirkvi len ťažko nezbadali priepasť medzi posolstvom lásky, ktoré chceli žiť a samotným rozdelením medzi učeníkmi Krista.
Za zrod moderného ekumenického hnutia, sa považuje misijná konferencia v Edinburghu v roku 1910, na ktorej nechýbali otázky týkajúce sa ekumény: „Ako môžete druhým pomôcť pochopiť zmierenie, ktoré sa ponúka v Ježišovi Kristovi, ak sa samotní pokrstení navzájom ignorujú alebo súperia? Ako môžu kresťanské skupiny, ktoré žili vo vzájomnom nepriateľstve, kázať jedného Krista, jednu vieru a jeden krst dôveryhodným spôsobom?“
My kresťania sme prostredníctvom krstu už jedno telo a sme povolaní k tomu, aby sme žili v spoločenstve. Boh nás učinil bratmi a sestrami v Kristovi. Nie je práve toto základným svedectvom, ku ktorému sme povolaní?
Ekumenizmus poukazuje na to, aká je modlitba dôležitá pre kresťanskú jednotu. Aj kresťania v Stakčíne v poslednej dobe využívajú viaceré príležitosti k stretávaniu sa na spoločnej modlitbe. Tohto roku k ním pribudla účasť na tomto Týždni modlitieb. Počas neho sa kresťania spoločne modlili za jednotu Cirkvi – 20. januára v pravoslávnom chráme, 21. januára v rímskokatolíckom kostole a 23. januára v gréckokatolíckom chráme. Na týchto stretnutiach sa zišli duchovní pastieri a v hojnom počte aj veriaci všetkých troch spomínaných cirkví. Bola to ďalšia príležitosť upevniť spoločného ducha a vydať svedectvo o vzájomnej láske a tolerancii.
